vzdal, Moniku Štangelovú pre neposlušnosť jej koňa zo súťaže vylúčili a Marián Štangel s Jurajom Hanulayom výkonmi sklamali (dokončili ju s 12, respektíve 14 trestnými bodmi).

V areáli Slávie STU v Bratislave-Ovsišti zavládlo po tomto úvode medzi divákmi sklamanie, a to napriek tomu, že nedošlo k žiadnej tragédii. Erudovaní priaznivci slovenského jazdectva vedeli, že tento ekonomicky veľmi náročný šport u nás stále zápasí s nedostatkom kvalitných a k tomu primerane drahých koní, takže s medzinárodnou konkurenciou si na najvyššej úrovni (parkúry do 150 cm) v súčasnosti môžu rovnať sily najviac traja slovenskí pretekári - Juraj Hanulay a manželia Monika a Marián Štangelovci, zriedkavo ešte bratia Róbert a František Pálovci a Peter Mackovjak.

Počas Grand Prix sa táto skutočnosť potvrdila. V nižších súťažiach od 135 cm do 140 cm sa celkom darilo Hanulayovi, Štangelovcom, Róbertovi Pálovi, Mackovjakovi, ale aj Šillovi, Wildovi, Kuchárovi a dobrý dojem zanechali aj mladí juniori Bronislav Chudyba s Monikou Noskovičovou. Všetci dokázali absolvovať Poliakom Krzystofom Koziareckým umne postavené parkúry s jednou až dvoma chybami, čo boli v konkurencii pretekárov z osemnástich krajín akceptovateľné výsledky. V súťažiach sa umiestňovali v prvej polovici štartového poľa.

Táto skutočnosť dala postupne zabudnúť na neúspech v Pohári národov a v radoch viac ako pätnásťtisíc divákov, ktorí na pravom brehu Dunaja počas štyroch dní sledovali preteky, navodila pohodovú atmosféru. V tom čase ešte nikto netušil, že radosť z výkonov slovenských jazdcov ešte nedosiahla kulminačný bod a na jej maximum si bude treba ešte počkať do nedeľňajšieho večera.

Vyvrcholením Grand Prix bola Veľká cena Bratislavy (do 150 cm), v ktorej štartovalo 52 pretekárov, z nich len dvaja absolvovali parkúr bez chyby a v časovom limite - desaťnásobný slovenský šampión Juraj Hanulay a Francúz Cédric Angot.

"Veľmi som si želal, aby Ďuro vyhral, veď naposledy som sa z víťazstva tešil ja ešte v roku 1976, čo už bolo poriadne dávno," zveril sa riaditeľ organizačného výboru Grand Prix Andrej Glatz.

Poriadne nervózny pred rozoskakovaním bol aj 75-ročný Juraj Hanulay starší, ktorý v Ovsišti triumfoval v roku 1971 s motešickou kobylou Caravellou. "Takéto príležitosti sa vyskytnú raz za život a ja verím, že ju môj syn využije," drukoval synovi.

Juraj Hanulay mladší na chrbte desaťročného hnedého valacha Lou Begu nesklamal a časom rýchlejším o 32,2 stotiny sekundy prestížnu súťaž vyhral. Stal sa len piatym slovenským jazdcom v štyridsaťročnej histórii bratislavskej Veľkej ceny, ktorému sa to podarilo (pred ním v rokoch 1967 a 1974 triumfoval Ladislav Gonos, 1969 Vladimír Dudáš, 1971 Juraj Hanulay starší a 1976 Andrej Glatz).

"Veril som si, veď už mám dostatok skúseností. Bál som sa však, aby sa Lou Bega nezbláznil a neurobil nejakú zbytočnú chybu," povedal po pretekoch šťastný 44-ročný Juraj Hanulay mladší, ktorý týmto úspechom výrazne vo svete zviditeľnil slovenské jazdectvo.