Najlepším Slovákom na 10. svetovom šampionáte bol kladivár Libor Charfreitag. FOTO - TASR/AP
Slovenská atletika zažila na svetovom šampionáte v Helsinkách menej okatých výpadkov, ako v nedávnej minulosti. Jej šéfka Mária Mračnová zaregistrovala len dva. Zároveň však tvrdí: "Musíme si klásť ambicióznejšie ciele než dosiaľ."
Zväz poslal do Helsínk jedenástich atlétov - dokonca aj takých, ktorí úplne nesplnili tvrdšie domáce kritériá, ako boli svetové. Vlastne všetkých, ktorých výkonnosť dávala akú-takú záruku. Okrem talentovanej chodkyne Zuzany Malíkovej, ktorá po dohode s trénerom-otcom usúdila, že európsky šampionát do 23 rokov, seniorské majstrovstvá sveta aj svetová univerziáda by bolo priveľké sústo. Šéftrénera Vladimíra Bezdíčka neuspokojil len kladivár Miloslav Konopka. Predsedníčka Mračnová je sklamaná aj z oštepára Mariána Bokora: "Od Sydney dostáva jednu príležitosť za druhou, no nie a nie sa presadiť."
"Štyria v prvej dvanástke, to je pekné, ale že sa nikto nedostal do osmičky, to ma mrzí," priznala Mračnová. Zväzový cieľ znel dve umiestnenia do dvanásteho a jedno do ôsmeho miesta. V prvej osmičke bol Slovák naposledy v Seville 1999. Ani tentoraz sa do užšieho finále nikto nedostal. Najbližšie k nemu bol celkove deviaty kladivár Libor Charfreitag - jeden a štvrť metra. Ďaleko doň nemal ani trojskokan Dmitrij Vaľukevič.
"Keď som Libora videla hodiť na košických majstrovstvách Slovenska v lejaku za 77 metrov, verila som, že sa dostane nielen do širšieho, ale aj do užšieho finále. Kvalifikáciu zvládol suverénne, ale vo finále sa už nezlepšil," konštatuje atletická šéfka. "Vrchol tohtoročnej formy mal v Amerike, po májovom návrate domov sa mu už nepodarilo dostať s výkonmi tam, kde bol na jar a čo naznačovalo jeho piate miesto vo svetových tabuľkách. Možno je to tým, že na túto sezónu sa prvý raz pripravoval ako profesionál a nemal ešte skúsenosti z pravidelného dvojfázového tréningu."
Slovenskí atléti, ako sa ukazuje, majú problém podať dva vrcholné výkony v krátkom časovom rozpätí. Vyšponujú sa na kvalifikáciu, no vo finále buď už nepridajú k výkonu z nej, alebo ho dokonca ani nezopakujú. Guliar Mikuláš Konopka sa ráno zaskvel vrhom 20,39 m, no večer vo finále neprehodil ani dvadsiatku, métu, ktorá mu celý rok nerobila problémy. "V kvalifikácii bol maximálne koncentrovaný, vo finále však už nemal v sebe iskru - dotlela po postupe doň," myslí si Mračnová.
Dvakrát po sebe siahnuť na osobné tohtoročné maximum dokázala len osemstovkárka Lucia Klocová. Pritom to, čo tento rok behala, nasvedčovalo skôr ďalšiemu sklamaniu.
"Aj ja som mala dojem, že stagnuje, napokon, jej osobný rekord je ešte z predvlaňajška, ale v Helsinkách ma potešila sebavedomým spôsobom behu, odvahou a dravosťou," vraví Mračnová. "Najmä vďaka týmto vlastnostiam sa na dohmat priblížila osobnému rekordu - pritom toto leto zažila dosť zdravotných problémov. To isté platí o chodkyni Márii Gálikovej, ktorá sa k atletike vrátila ešte po dlhšej prestávke i ťažšej traume."
Zameškané doháňa minútovými zlepšeniami osobných rekordov. S Malíkovou môžu potiahnuť našu ženskú chôdzu tam, kde ešte nebola. Mužská sa vďaka "maratóncovi" Petrovi Korčokovi vrátila tam, kde šesť rokov, od Kollárovej rozlúčky, chýbala - do svetovej desiatky.
"Peter zaradil v myslení inú rýchlosť, skúsil šliapať od začiatku rýchlejšie, tak, aby mal absolútnu elitu na dohľad. To je to, čo by som chcela od všetkých - mať vyššie ambície," prízvukuje Mračnová.
Zatiaľ ich nemá ani zväz. Ciele si stavia opatrne, až alibisticky. "Tréneri sú trochu alibistickí a my im podliehame, aj náš šéftréner má sklon k spokojnosti," priznáva predsedníčka.
"Všetko ako keby šlo zotrvačnosťou, to musíme zmeniť. Potrebujeme odvážnejšiu koncepciu rozvoja. Kľúčoví sú tréneri - musíme viac pomáhať ich rastu, vzdelávať ich a viac od nich žiadať."
Najlepší v ére Slovenska
1993 8. Kollár 20 km chôdza
1995 8. Kollár 20 km chôdza
1997 3. Kováč 110 m prek.
1999 6. Kollár 20 km chôdza
2001 16. Haborák guľa
2003 9. Mil. Konopka kladivo
2005 9. Charfreitag kladivo
