V deväťdesiatom deviatom získal ešte za rodnú krajinu juniorské striebro na africkom šampionáte. O dva roky však zmenil vlasť aj kontinent. Keď sa zranil, marockí atletickí šéfovia mu zastavili päťstodirhamovú podporu a ostal bez peňazí.

V Bahrajne mu napriek zadržanému marockému pasu dali občianstvo a k nemu vojenskú uniformu. Na dennom rozkaze má behať. Do petrodolárového raja ho stiahol jeho krajan Chalid Boulami, ktorý v deväťdesiatom šiestom v Atlante získal pre Maroko bronz na 5000 metrov a neskôr sa stal bahrajnským národným trénerom. Okrem Ramziho pritiahol aj šiestich Keňanov.

Bahrajn v preklade znamená Modré more. Ružové sny však plní vďaka čiernej rope. Ramzi má všetko, čo si zažiada, tvrdí jeho tréner. Odteraz dostane aj to, o čo nepožiada.

V Helsinkách dokázal to, čo pred ním len legendárny Novozélanďan Peter Snell na tokijskej olympiáde 1964. Vyhral na vrcholnom podujatí osemstovku aj tisícpäťstovku. To sa nepodarilo ani plejáde chýrnych marockých míliarov.

"Čakal som, že vyhrám tisícpästovku, ale s prvenstvom na osemstovke som si nebol istý," priznal 25-ročný bežec, ktorý v cieli druhého víťazného finále zdvihol ruky a neveriaco zavrel oči.

Po prvom pred týždňom to bolo iné. "Táto medaila je veľmi-veľmi dôležitá pre mňa aj pre moju krajinu," vyhlásil.

Musel si splniť povinnosť k druhej vlasti, ale aj k sebe. Dodnes celkom neprehltol neúspech na lanskej olympiáde. "Cestoval som do Atén s tým, že vyhrám, ale vypadol som už v semifinále. Rok som tvrdo trénoval, aby som to odčinil. Pracoval som najmä na rýchlosti, lebo dnes tá rozhoduje - momentálne som na 1500 m taký rýchly, že vo finiši môžem vyhrať nad hocikým."

Rašid je kľúčovo míliar. "Štartovať na osemstovke som sa rozhodol až pred mesiacom, keď som na tejto trati nečakane vyhral na mítingu v Lausanne," priznal. Vedel, že narazí na Rusa Jurija Borzakovského, olympijského šampióna z Atén. Otestoval si ho v semifinále, v ktorom bežal stále za ním. Dobehol štyri stotinky po ňom v osobnom rekorde 1:44,30. Vo finále zvolil inú taktiku: stopäťdesiatmetrový finiš. Kým sa Rus, zvyknutý tmoliť sa vzadu, spamätal, bolo neskoro - Rašida stiahol, ale už nedobehol. "Prehral som už na šesťstovke - nechal som sa zavrieť za Baalom a stratil som rytmus," skonštatoval Jurij.

Vďaka tomu sa sedemstotisícový Bahrajn dostal v medailovej bilancii pred Keňu, Nemecko či Veľkú Britániu. A pravdaže, aj pred Maroko. "Ramzi im pripravil revanš," škodoradostne sa tešil kouč Boulami.