Helsinský atletický vrchol dokonale pokazilo počasie, senzačne ho zdvihli vynikajúci diváci. FOTO - TASR/AP
Návrat atletiky do Helsínk, ktoré zrodili svetový šampionát, bol návratom v daždi. Jubilejné, desiate majstrovstvá nemali šťastie na počasie. Ako keby sa do ich týždňa zhrčil nečas celého roka. Vzhľadom na to a množstvo absencií mali ešte slušnú úroveň.
Tri svetové rekordy, to je až nad pomery posledných, na rekordy chudobnejších rokov. Pred ôsmimi rokmi v Aténach či pred štyrmi v Edmontone nepadol žiaden.
Toľko zmien v programe nebolo na všetkých deviatich majstrovstvách dokopy. Organizátori vedno so svetovou federáciou s ním priam šachovali v snahe poskytnúť atlétom aspoň trochu vhodné podmienky. Fenomenálna žrdkárka Jelena Isinbajevová sa im za to odvďačila svetovým rekordom. Dostala zaň prémiu stotisíc dolárov, podobne ako ďalšie dve rekordérky - ruská chodkyňa Olimpiada Ivanovová a kubánska oštepárka Osleidys Menéndezová.
Kubánkin rekord bol najprekvapujúcejší. Zaskočil aj atlétku. A tá zasa zaskočila hneď na úvod súperky. Okrem jednej - Nemky Christiny Obergföllovej, ktorá šokovala európskym rekordom, prvým za 70 metrov.
Menéndezová je jednou zo štyroch olympijských víťaziek, ktoré po roku potvrdili svoje dominantné postavenie. Z dvadsiatich piatich aténskych šampiónov ho obhájili iba deviati. Až šestnásti museli gratulovať svojim premožiteľom. Pravda, nebyť absencií viacerých hviezd (o. i. El Guerrouj, Olsson, Murofuši, Holmesová) či ich zranení priamo v Helsinkách (Lebedevová, Slesarenková), pomer by bol asi iný.
"Helsinki sme mali zaviazať vybudovať úplne nový štadión s plne prekrytými tribúnami," vyhlásil v premočených a chladných dňoch podpredseda IAAF Helmut Digel pre Westdeutsche Allgemeine. Helsinki však iba zaskočili za Londýn, ktorý nebol schopný nachystať včas vhodné dejisko.
Svetový šampionát nie je olympiáda, aby sa preň staval vždy nový štadión. Navyše, atletika je šport pod holým nebom. Pravdaže, celkom inak vyznieva za slnka ako v zime a v lejaku.
Na dráhu a sektory štadióna pod Järvinenovou vežou položili nový povrch a ten si všetci pochvaľovali. Ešte viac divákov, z ktorých reakcií bolo v každej chvíli zrejmé, že atletike fandia a rozumejú jej. Srdečne ocenili aj tých, ktorí zdolávali ich krajanov. "Kiitos", ďakovali im atléti z bezmála dvoch stoviek krajín.
Benjamin Limo bol nimi - a svojím nedeľňajším víťazstvom na päť kilometrov - priam nadšený. "V pondelok sa mi narodil syn a dám mu meno - Helsinki." Mimochodom, jeho zlatá bola jediná, ktorú Keňa tentoraz získala. Horšie dopadla iba raz: pred dvadsiatimi dvoma rokmi práve v Helsinkách, ale to sa slávna éra bežeckej veľmoci iba začínala. Aktuálny stav je aj dôsledkom lanárenia kenských talentov najmä do bohatých arabských krajín.
Helsinské medaily putovali do štyridsiatich krajín, žiaľ, Slovensko medzi nimi už štvrtý raz po sebe (od Kováčovho bronzu na 110 m prek. v Aténach 1997) chýba. V úžasnej forme sa predstavila hlavná atletická veľmoc - Spojené štáty. Získali toľko zlatých medailí ako na žiadnom z doterajších desiatich šampionátov.
Najviac medailí na svetových šampionátoch
Z S B
1983 Helsinki, NDR 10 7 5
1987 Rím, NDR 10 11 10
1991 Tokio, USA 10 8 8
1993 Stuttgart, USA 13 7 5
1995 Göteborg, USA 12 2 5
1997 Atény, USA 7 3 8
1999 Sevilla, USA 11 3 4
2001 Edmonton, USA 8 5 5
2003 Paríž, USA 8 8 1
2005 Helsinki, USA 14 8 3
Svetové rekordy na MS
Helsinki 1983 - 2
4x100 m muži USA 37,86
800 m Kratochvílová (ČSSR) 47,99
Rím 1987 - 1
výška Kostadinovová (Bul.) 209
(Svetový rekord Kanaďana B. Johnsona 9,83 bol dodatočne pre doping anulovaný a za rekord vyhlásený výkon druhého v poradí Američana Lewisa 9,93)
Tokio 1991 - 3
100 m Lewis (USA) 9,86
diaľka Powell (USA) 895
4x100 m muži USA 37,50
Stuttgart 1993 - 5
110 m prek. C. Jackson (V. Brit.) 12,91
4x100 m muži USA 37,40 (x)
4x400 m muži USA 2:54,29
400 m prek. Gunnellová (V. Brit.) 52,74
trojskok Birjukovová (Rus.) 15,09
Göteborg 1995 - 4
trojskok Edwards (V. Brit.) 18,16
trojskok Edwards (V. Brit.) 18,29
400 m prek. Battenová (USA) 52,61
trojskok Kravecová (Rus.) 15,50
Atény 1997 - 0
Sevilla 1999 - 2
400 m M. Johnson (USA) 43,18
žrď Dragilová (USA) 460
Edmonton 2001 - 0
Paríž 2003 - 2
20 km chôdza Pérez (Ekvádor) 1:17:21
50 km chôdza Korzeniowski (Poľ.) 3:36,03
Helsinki 2005 - 3
žrď Isinbajevová (Rus.) 501
oštep Menéndezová (Kuba) 71,70
20 km chôdza Ivanovová (Rus.) 1:25:41
(x) - vyrovnaný svetový rekord
Medailová bilancia krajín
Z S B
1. USA 14 8 3
2. Rusko 7 8 5
3. Etiópia 3 4 2
4. Kuba 2 4 -
5. Bielorusko 2 2 1
6. Francúzsko 2 1 4
7. Švédsko - 1
8. Bahrajn 2 - -
9. Jamajka 1 5 2
10. Keňa 1 2 4
Autor: MARIÁN ŠIMO, Helsinky
