Obľúbený predmet telesná výchova už nie je obľúbený. Žiakom sa nechce do zanedbaných telocviční, radšej povedia, že nemajú úbor alebo im je nevoľno. Aj rodičia ich v tom podporujú - mnohí svojim deťom vybavia oslobodenie od telesnej výchovy. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Rodičia masovo odhlasujú deti z telesnej výchovy, tie uprednostňujú fyzicky nenáročné aktivity ako sledovanie televízie, počítače či počúvanie hudbyKým ešte donedávna platilo, že deti po návrate zo školy hodili na zem školskú tašku a rodičom zakričali: Idem von!, dnes sa ich aktivity presúvajú skôr do domu. Najhoršia situácia je v mestách, kde deti pred bicyklovaním, plávaním alebo basketbalom dávajú prednosť televízii, videohrám a internetu.
"Deťom sa nechce hýbať, na hodinách telesnej výchovy nechcú cvičiť, lemry lenivé," nedáva si servítku pred ústa nedávno vyhodený telocvikár. Na škole, kde pôsobil, preňho nevedeli nájsť dostatočný úväzok.
Aj riaditeľ Základnej školy na Mlynskej ulici v Senci Vladimír Chríbik, aktívny športovec, je z prístupu žiakov k cvičeniu sklamaný. "V oblasti telesnej výchovy je kritická situácia. Odkedy sa prestali výchovy hodnotiť, záujem o telesnú klesá," hovorí.
Spomína na časy, keď sa žiaci masovo hlásili na odznak zdatnosti, pravidelne plávali, robili vytrvalostné cvičenia. "Dnes praktizujú bojové hry - ale v počítačovej herni," hovorí sklamane.
Situácia je rovnaká aj na stredných školách. Riaditeľ Súkromného slovanského gymnázia Pavol Spišiak hovorí, že v poslednom čase je trendom, že rodičia svoje deti hromadne odhlasujú z telocviku. "Vybavia im oslobodenie od telesnej výchovy, a pritom mnohí popoludní chodia na gymnastiku, plávanie, tenis či bojové športy, kde aktívne športujú."
Upozorňuje, že takáto je situácia na škole, kde si rodičia za telesnú výchovu vlastne platia. "Neviem, aké to musí byť na štátnych školách," zamýšľa sa Spišiak.
Viera Hlinská z Bratislavy, matka deviataka, si myslí, že na vine sú tak trochu aj učitelia. "Nevedia deti zaujať, vzbudiť v nich záujem o telesnú. Väčšinou im len rozdajú lopty, nech hrajú futbal, a nechajú ich v telocvični samé," hovorí na základe vlastných skúseností.
"Telesná ma nebaví, lebo stále hráme iba vybíjanú," potvrdzuje 14-ročná Petra.
Mnohí rodičia zrejme nepovažujú telesnú výchovu za predmet, ktorý by ich deťom niečo dal, preto uprednostňujú pohyb dieťaťa v športovom klube. Alebo deti nešportujú vôbec.
Helena Medeková z Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave pri opakovaných prieskumoch zistila, že deti vo voľnom čase uprednostňujú fyzicky nenáročné činnosti, akými sú sledovanie televízie, čítanie a počúvanie hudby. "Je vážne, že len pre 12 percent detí predstavujú telovýchovné aktivity pravidelnú náplň voľného času," hovorí. Pritom mnohé v prieskume potvrdili, že majú k športu kladný vzťah.
Prieskum tiež ukázal, že častejšie športujú chlapci ako dievčatá.
Medeková upozorňuje, že pohyb, najmä pravidelný, je pre deti veľmi dôležitý. Je dokázané, že deti, ktoré aktívne športujú alebo sa aspoň často pohybujú na čerstvom vzduchu, bývajú zdravšie, pri učení dlhšie udržia pozornosť, sú menej ohrozené obezitou a menej často prepadnú drogám či cigaretám.
Čo môže za úpadok telocviku
Telesná výchova, kedysi najobľúbenejší predmet u žiakov, z roka na rok stráca kredit. Prečo je to tak? Najčastejšie dôvody tohto stavu nám objasnil Mgr. JÁN SLEZÁK, PhD. zo Štátneho pedagogického ústavu.
Dôvod prvý: učitelia si telocvik zľahčujú
Z rôznych dôvodov, najmä však nedostatku kontroly (riaditeľskej, inšpekčnej či vedúceho predmetovej komisie), si niektorí učitelia telesnej výchovy začali výučbu zjednodušovať. Veľmi im k tomu pomohol aj fakt, že im ministerstvo školstva v rámci osnov odporučilo, že až 40 percent objemu učiva môžu prispôsobiť záujmom žiakov. A tak sa na každej druhej hodine hrá futbal, pretože to žiakov zaujíma.
"Od tých 40 percent sme očakávali, že žiaci sa začnú na telocviku venovať športu, o ktorý budú mať záujem, prípadne ktorý má v regióne tradíciu a podmienky, a ich výsledky sa začnú rapídne zlepšovať. Opak sa však stal pravdou," hovorí J. Slezák.
Dôvod druhý: žiaci si neuvedomujú dôležitosť pohybu
Kým kedysi sa význam športu do detí vlieval pomocou akčných hesiel a masívnych športových akcií (spartakiády, odznaky zdatnosti), dnes sa takáto osveta veľmi nerobí. Ak deti nedovedú k pravidelnému športovaniu rodičia, spravidla oň nemajú záujem.
Podľa Slezáka si neuvedomujú dôležitosť pravidelného pohybu. "Nenapadne ich, že ak sa nebudú pravidelne pohybovať, časom sa dostavia zdravotné ťažkosti. Tie potom budú mať vplyv na ich výkonnosť v práci, na častejšie užívanie liekov, na zníženú kvalitu života," upozorňuje.
Dôvod tretí: telocvične sú v dezolátnom stave
Dôvodom, prečo sa študentom do telocviční veľmi nechce, je často aj ich katastrofálny stav.
Roztrhané žinenky, dolámané náradie, zarastené školské dvory. Údržba náradia, ktorá bola kedysi povinná, sa dnes už veľmi nerobí. A tak sa stane, že učitelia žiakov na mnohé náčinie ani nepustia z obavy, aby neprišli k úrazu. Na nové často niet peňazí - len jedna futbalová lopta vyjde asi na tisíc korún.
"Do polozdevastovanej telocvične veru žiakov, ktorí už poznajú fitnescentrá plné zrkadiel, svetla, nového náradia i elegantne vykachličkovaných spŕch, veľmi nedostanete," hovorí Slezák.
Dôvod štvrtý: žiaci sú slabí ako muchy
Učitelia na stredných školách hovoria, že mnohí žiaci sú takí slabí, že sa im neodvážia dať robiť náročnejšie gymnastické cviky či vytrvalostné behy. Tvrdia, že žiaci prichádzajú nepripravení už z 2. stupňa základnej školy. Tam zase hovoria, že žiakov nepripravujú už na 1. stupni základnej školy. No a učitelia prvého stupňa tvrdia, že poriadneho telocviku sa ich žiakom nedostalo už v materskej škole...
Nech je dôvod kdekoľvek, pravdou je, že učiteľ na strednej si nemôže dovoliť učiť žiakov na telesnej to, čo už mali vedieť. Dostal by sa tak do časového sklzu, ktorý by mal problém dobehnúť.
Koľko hodín majú telesnú
1. stupeň ZŠ 3 za týždeň
2. stupeň ZŠ 2 za týždeň
Gymnáziá 3 za týždeň
SOŠ 2 za týždeň
SOU 2 za týždeň
SOU (3-ročné) 2 za 2 týždne
