Významne k tomu prispeli počas väčšej časti zápasu aj trnavskí tzv. asociálni chuligáni. Niet na slovenských futbalových štadiónoch takých oddaných, futbal milujúcich fanúšikov, ako má Spartak Trnava. Oni najmä sa pričinili aj teraz, že na štadióne Interu bolo toľko divákov ako už vari päť rokov nie. Pritom to nebola len tá 300- až 400-členná skupina vo vyhradenom priestore pre fanúšikov hostí, ale aj ďalšie stovky roztrúsené na iných miestach bratislavského štadióna.

Spomínaná skupina trnavských fanúšikov je pre všetkých príkladom v nápaditosti povzbudzovania, chorály majú myšlienku, mladí ľudia sa tam predovšetkým zabávajú. Ak vynechajú vulgarizmy - tak im treba tlieskať, obdivovať a vari aj napodobňovať. Aby na našich štadiónoch bolo tak, ako sme to naposledy obdivovali na fanúšikoch Celticu Glasgow. Trnavčania sa im približujú. Ani nepriaznivý stav ich nepribrzdil v zápase s Interom.

Iné sú negatívne chvíle ich pôsobenia v sobotu na Pasienkoch - alkohol u niektorých mladíkov, ktorý v závere stretnutia úplne vymazal všetko dobré a príkladné, s čím sa trnavskí ,,asociálni chuligáni" na Pasienkoch predstavili. Na druhej strane je na uváženie, či polícia "v plnej zbroji" musí byť na očiach fanúšikov aj vtedy, keď sa nič nedeje. A potom, dvaja opití mládenci, ktorí preskočili ohradu na štadióne, boli zjavne takí "bezvládni", že bolo zbytočné od chlapov z bezpečnostnej služby ukazovať pred hľadiskom svoju silu. Stačilo ich vyniesť.

Autor: Štefan Hajský