PRAHA - Po asi dvadsiatich rokoch slabého záujmu sa do popredia znovu dostáva jadrová energia a vo svete sa plánujú nové jadrové elektrárne. Obavy z ďalšej katastrofy podobnej tej z Černobyľu zväčša odzneli a niekoľko krajín začína postoj k energii z jadra prehodnocovať.

V súčasnosti je na celom svete 440 reaktorov a ďalších 25 je vo výstavbe. V júli v Japonsku pripojili k sieti reaktor Shika-2. Po absolvovaní testov a zvýšení výkonu na plnú prevádzku tak počet reaktorov, ktoré sa využívajú na výrobu elektriny, vo svete dosiahne 441. Niekoľko ďalších sa plánuje.

Tieň Černobyľu

Černobyľ dal príčinu na to, aby vlády vyhoveli obavám svojich občanov a prešli na výstavbu elektrární, ktoré využívajú fosílne palivá. Kým pred 20 rokmi to nebol problém, dnes je celkom iná situácia. Cena ropy a uhlia je totiž neporovnateľne vyššia než vtedy a práve jadrová energia ponúka alternatívu.

"V budúcnosti sa podľa mňa bude stavať viac jadrových elektrární. Myslím si, že jadrová energia bude dôležitou súčasťou výroby elektriny vo svete, a to dlhodobo," povedal Alan McDonald z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Francúzsko chce od roku 2020 podľa neho stavať jeden reaktor ročne, s výrazným rastom sa ráta v Japonsku i niektorých ďalších vyspelých krajinách.

Najväčší rast počtu jadrových elektrární však plánujú takzvané mladé ekonomiky, teda krajiny, ktorých hospodárstvo prechádza vysokým rastom. "India chce počet svojich jadrových elektrární do roku 2022 zvýšiť na desaťnásobok, v ďalších 30 rokoch na stonásobok," povedal McDonald. Podobne Čína má v úmysle zvýšiť počet týchto zariadení v budúcich 15 rokoch až šesťnásobne.

Na celom svete sa jadrové elektrárne podieľajú na výrobe elektriny asi so 16 percentami. Predpokladá sa, že sa bude tento podiel zvyšovať.

Ohľad na prírodu

Dôvody prehodnotenia postoja proti jadrovej energii nespočívajú len v obavách, že vyspelý svet je príliš závislý od surovinových zdrojov z politicky nestabilného Blízkeho východu. Dôvodom je i hrozba globálneho otepľovania a čoraz intenzívnejšia snaha s týmto fenoménom bojovať. Jadrová energia tak môže aspoň sčasti prispieť k riešeniu.

"Bezpečnosť reaktorov sa zlepšila, jedným z dôvodov bol práve Černobyľ. Bola to hrozná katastrofa, ktorá stála ľudské životy a nesmierne utrpenie. Viedla však i k veľkým zmenám," podotýka McDonald. Katastrofa, ktorá sa stala v Černobyle, sa podľa neho prakticky nemôže opakovať, pretože je to technicky skoro nemožné. "Ale stále je čo zlepšovať," dodáva.

"Černobyľ je irelevantný pre väčšinu reaktorov na svete. Bezpečnosť reaktorov sa zlepšila už v dôsledku havárie elektrárne Three Mile Island v roku 1979 v USA," upozornil Ian Hore-Lacy, šéf organizácie Uranium Information Centre. "Po roku 1986 však reaktory prešli ďalšími technickými úpravami, ktoré vylučujú, aby sa Černobyľ opakoval," dodal.

Väčšina firiem, ktoré sa v energetike pohybujú, už nastupujúcu zmenu pochopila. Dodávatelia jadrovej technológie preratúvajú budúce potreby trhu a pripravujú si pozície, aby si z budúcich zákaziek ukrojili svoj diel. Do kariet im hrá to, že dopyt po elektrine vo svete rýchlo rastie, takže záujem o jadrovú energiu nakoniec môže byť ešte vyšší, než sú dnešné predpoklady. Medzinárodná agentúra pre energiu odhaduje, že spotreba elektrickej energie vo svete sa do roku 2030 zdvojnásobí. Zásoby ľahko dosiahnuteľnej ropy a zemného plynu, čo je v súčasnosti významný zdroj paliva pre iné typy elektrární, však veľmi rýchlo vysychajú. Vyspelé krajiny tak budú musieť bojovať o obmedzené zdroje vhodných surovín, ktoré sú predovšetkým v krajinách, ktorých vlády so Západom nemajú najlepšie vzťahy.

"My sa strategicky pripravujeme na storočie jadrovej energetiky. Sme presvedčení, že nukleárne odvetvie je teraz v prvej fáze svojho obrodenia," vyhlásila kanadská spoločnosť Cameco. Tá je najväčšou spoločnosťou na svete, ktorá sa venuje ťažbe uránu. (čtk)

ilustračné foto - čtk