Českí desaťbojári Roman Šebrle (vľavo) a Tomáš Dvořák sa včera, nechtiac, stali najvyhľadávanejšími mužmi rôznych médií. FOTO - ČTK
Od rána toho bol plný fínsky rozhlas i televízia. Českí desaťbojári sú v podozrení, že počas súťaže dostali zakázané infúzie, informoval včera seriózny domáci denník Helsingin Sanomat. "Ak sa to posúdi ako dopingová metóda, budú obaja diskvalifikovaní a potrestaní," tvrdil Lauri Tarasti, šéf právnej komisie svetovej federácie. Roman Šebrle získal v stredu na svetovom šampionáte striebornú medailu, Tomáš Dvořák skončil ôsmy.
Súčasný a bývalý svetový rekordér sa od rozpadu Váňovej tréningovej skupiny nemajú vo veľkej láske, ale tentoraz sa ocitli na jednej lodi. Aj pred novinárov predstúpili spolu. "Nijaké pravidlá sme neporušili a už vôbec nie, že by sme užili doping," zhodli sa.
Český lekár Petr Sikora situáciu objasnil na tlačovej besede. Desaťbojárom aplikoval po 20 mililitrov päťpercentnej glukózy. Podľa neho si to vyžadovala situácia v záujme "odvrátenia poškodenia zdravia pretekárov, ktorí boli vzhľadom na počasie, náročné preteky veľmi vyčerpaní", a zistil u nich "známky hypoglykémie, spotenie, zvýšený pulz, kolapsové stavy", ktoré "nebolo možno odstrániť bežnými dietetickými prostriedkami". Zároveň pripomenul, že nešlo o infúziu, ale o injekciu.
Na otázku, či je to bežná prax v českom tíme, odvetil: "Nie je to zvykom, vyplynulo to zo situácie." Rozhodnutie bolo akútne a v jeho právomoci.
Nebolo vhodnejšie stiahnuť pretekárov zo súťaže? zaznela otázka. "Aplikáciou glukózy došlo k úprave stavu glykémie," odvetil.
Helsinský šampionát prebieha v extrémnych poveternostných podmienkach. Desaťbojári to mali asi najťažšie, ich dvojdňovú súťaž - na rozdiel od niektorých iných - si nikto z predstaviteľov svetovej federácie netrúfol roztiahnuť do troch dní. Na druhej strane: nie je známe, že by podobnými metódami reagovali na zdravotný stav desaťbojárov iné výpravy.
"Nevieme, ako to riešili iní - náš lekár to riešil takto," reagoval riaditeľ Českého atletického zväzu František Fojt.
Glukóza nie je dopingový prostriedok. Problém je forma a čas podania. Podľa článku M2 svetového antidopingového kódexu je vnútrožilová infúzia zakázaná. Povoľuje sa iba v prípade akútneho liečebného dôvodu.
Podľa nemeckého lekára Uweho Wegnera, ktorého cituje webová stránka denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung, "dehydratácia je "proces, ktorý sa za hodinu viackrát vyvíja", skrátka, nepokladá ju za vážny argument.
"Dali sme si to preto, že sme chceli dokončiť preteky," tvrdil o čosi neskôr Šebrle, ktorý mal na druhý deň problémy aj s prijímaním potravy. "Videl som to mnohokrát na rôznych šampionátoch. Nenapadlo nám, že by z toho mohol byť problém."
Jeho závažnosť zistili až včera dopoludnia, keď ich predvolali k zástupcovi Svetovej antidopingovej agentúry Gabrielovi Dollému, ktorému museli spísať odpovede na tri otázky - či, čo a prečo dostali. Prípad zároveň prešetruje päťčlenný tím lekárskej komisie federácie. "Rozhodne rada svetovej federácie na sobotňajšom zasadaní," predpokladá podpredseda IAAF Nemec Helmut Digel.
K slovu sa pravdepodobne dostanú aj právnici. Antidopingová charta a predpisy federácia totiž údajne nie sú v úplnom súlade. K prípadu by pravdepodobne vôbec nedošlo, keby český lekár detailne poznal znenie Antidopingovej charty.
Čo je v Antidopingovej charte
Zakázané metódy
M2 - chemické a fyzikálne manipulácie
Zakázané je nasledujúce:
Podvádzanie alebo pokus o podvod, za účelom porušiť integritu a platnosť vzoriek odobratých pri dopingových kontrolách. To zahŕňa aj vnútrožilové infúzie, cievkovanie a zámenu moča, ale nielen s obmedzením na to.
Vnútrožilové infúzie sú zakázané s výnimkou akútnych legitímnych lekárskych účelov.
