Uplynulo už štyristo rokov od zrodenia majstrovského diela, ktorého autor i hrdina sa zdajú mladší než my. Jednoduché vysvetlenie tejto skutočnosti nájdeme vo Flaubertových slovách o Donovi Quijotovi: "Našiel som v tej knihe svoje korene, ktoré som poznal naspamäť, ešte než som sa naučil čítať." Naozaj, v jadre Dona Quijota je čosi zásadného, čo sme poznali, ešte než sme ho čítali, a predsa sa to stalo súčasťou našej podstaty, až keď sme prišli na koniec jeho očarujúcej púte. Práve to je neomylný punc veľkosti spisovateľa.
Vo svete cirkusu
Náš rytier sa hnal za vlastným tieňom, čo zreteľne poukazuje na vnútorné nešťastie. Hľadal miesto, kde vedľa seba žijú sny, skutočnosť, svätosť, láska aj spravodlivosť. Pre svoj groteskný postoj k ľudstvu sú Don Quijote a Sancho Panza najtrvalejšou a najobľúbenejšou dvojicou klaunov vo svetovej literatúre.
Nie je teda prekvapením, že za posledných 400 rokov Don Quijote a Sancho Panza priviedli na svet mnoho príbuzných a nasledovníkov, bezpočet šašovských dvojíc vo vzťahu pána a sluhu. Aj dejiny cirkusu sa zameriavajú na vytváranie takýchto párov: márnivý, sebavedomý Biely klaun a Hlúpy Augustus, pokorný smoliar s nohavicami, čo dostávajú pocítiť kopance jeho upätého, velikášskeho druha.
Východoeurópan, ako som ja, musí mať pred očami dejiny cirkusu aj dejiny ako také. Okázalý komunistický Manifest predznamenal prízrak Veľkej utópie prenasledujúcej Európu, ale nijako nás nevaroval pred krvavou tyraniou. Dôverčivý Sancho Panza mal prijať klamlivú revolučnú dogmu ako oprávnenie na vedenie nemilosrdnej vojny proti všetkým. Sen o vylepšení sveta skrýval frašku, ktorá nepostihla iba jeden jediný život ako v Cervantesovom príbehu, a viac než len tú pomýlenú armádu šašov, ktorí žili v presvedčení, že sú misionármi. Ten sen zničil celé generácie obetí.
Politická paródia
Vo svete cirkusu vyzerá básnik ako rytier smutnej postavy a Hlupák Augustus ako nepripravený na každodenný život. Ako Don Quijote a Cervantes sám, umelec sníva o iných pravidlách a odmenách než jeho blížni, ktorí sú spokojní so zažívaním všedného života.
V sociopolitickej aréne čelí Hlupák Augustus moci Klauna. Politickú paródiu Cervantesa možno vyčítať z mnohých východoeurópskych príbehov dvadsiateho storočia. Jej jedinečná vitalita a jazyk si napríklad našli cestu do diela sovietskeho spisovateľa Andreja Platonova. Komunista Andrej Platonov, ktorý sa považoval za poctivého proletárskeho spisovateľa, ale Stalin, červený klaun moci, ho označil za "svoloč" a "balagančika" (komedianta), prešiel celoživotným martýriom.
Jeho karnevalová odysea totalizmom je ukážkou sveta biedy, nudy a poslušnosti na jeho temnej ceste do nedosiahnuteľného raja. Komunistický šľachtic, nový "caballero de la triste figura", osvietený blbec, zaslepený vernosťou ilúziám a prísnou politickou korektnosťou, považuje Lenina za nového Mojžiša. Ide na Rosinante proletárskej sily, zamiluje sa do mŕtvej Rosy Luxemburgovej v jej úlohe súdružky Dulciney a má pomer s lokomotívou.
V dnešnom voľnotrhovom karnevale sa zdá, že to, čo nie je škandálne, nevidno, a nič nie je natoľko škandálne, aby sa to vrylo do pamäti. Vzdávame poctu Cervantesovi v časoch, keď rutinne žijeme s úplne odlišnou ohavnosťou: náboženským fanatizmom a terorizmom, politickou manipuláciou, kakofóniou zvrhlého zjednodušovania, agresívnym zväzkom medzi novým mesianizmom a silnejúcou donkichotskou slepotou. Dokiaľ však bude Cervantes, nie je snáď všetko stratené.
© Project Syndicate
Norman Manea (1936) spisovateľ. Narodil sa v Rumunsku, od roku 1986 žije v New Yorku. Jeho poslednou knihou je Návrat chuligána, spomienky, ktoré vychádzajú v mnohých krajinách Európy.
Autor: NORMAN MANEA
