Pomenovanie Josta vzniklo zložením začiatku nemeckých názvov ríbezlí (Johanisbeeren) a egrešov (Stachelbeeren). Obľubu si získali najmä pre nenáročnosť na ošetrovanie a osviežujúcu chuť plodov.

Josta bola vyšľachtená v roku 1970 v nemeckom Kolíne krížením čiernych ríbezlí (Rosenthals langtraubige schwarze x Ribes divaricatum) a egrešov (Silvergieters schwarze x Grüne Hansa). V súčasnosti sa už považuje za samostatný druh. Následným krížením vznikli ďalšie odrody. Okrem odrôd Kroma, Nigrolaria, Jogranda, Rikö a Jostima, ktoré sa vyznačujú nižším obsahom vitamínu C, sa najčastejšie pestuje Josta a odrody Jochina i Jochelina, ktoré sú najbohatšie na vitamín C (90 až 200 miligrampercent na 100 gramov bobúľ). Jochelina má tmavoružové, relatívne veľké plody, s výraznejšou chuťou a vyváženejším obsahom cukrov aj kyselín.

Tieto odrody môžeme pestovať buď v pásovej, alebo v stenovej výsadbe ako kry alebo ako stromky naštepené na meruzalku zlatú. Darí sa im vo všetkých ovocinárskych oblastiach vhodných na pestovanie egreša a čiernych ríbezlí. Pre záhradkárov sú prínosom aj preto, že ich nenapádajú choroby (americká múčnatka, antraknóza) ani škodcovia (roztoč ríbezľový). Pestovateľské nároky majú podobné ako ríbezle a egreše. Plody sú cenné aj z nutričného hľadiska. Okrem vysokého obsahu vitamínu C (až 95 percent sa vyskytuje v redukovanej forme kyseliny L-askorbovej) obsahujú jednoduché cukry, pektín, provitamín A, vitamíny skupiny B, organické kyseliny a antokyány.

Údaje o obsahu minerálnych látok sa rozchádzajú. Dietológovia sa však zhodujú v tom, že josta je ovocím, ktoré významne prispieva k pokrytiu fyziologických potrieb ľudského organizmu.

RNDr. JÁN PAVLOVKIN, PhD.

Na trhu som videla sladký fenikel. Môže sa pestovať aj v našich záhradkách? Ako sa dá využiť? L. H., Ružindol

Fenikel sladký je vzácna lahôdková zelenina s vysokým obsahom vitamínov a minerálnych látok. Priaznivo pôsobí na trávenie, pri ochoreniach žlčníka, močových ciest, pri obezite, cukrovke a upokojuje tiež nervovú sústavu. Najlepšie sa mu darí na výživných, ľahkých hlinitých pôdach v teplejších oblastiach.

Priamo do voľnej pôdy možno fenikel vysievať od mája do konca júla, do riadkov vzdialených 0,30 metra. Z hľadiska alelopatických vzťahov nie je vhodné pestovať ho v susedstve bôbu, fazule, kalerábu a zemiakov. Fenikel zberáme do konca novembra.

Využíva sa po odstránení dužinatých listových stopiek na surové i varené šaláty, možno ho aj dusiť a zapekať. Mladšími listami dochutíme omáčky a polievky (podobne ako kôpor), alebo zdobíme studené misy a obložené chlebíčky.

Doc. Ing. VILIAM HORNIAK, CSc.