aj k svojej mame. Neviem, čo mám robiť. Ako mu mám pomôcť? Nechcem sa s ním rozísť, lebo ho mám veľmi rada. Maja

Milá Maja,

keď som si prečítal vašu otázku, prišlo mi na um niekoľko vecí. Pravdou však je, že sú to skôr otázky, nad ktorými by ste sa mohli zamyslieť, než odpovede, ktoré by vám dali do rúk jednoznačné riešenie. Pokúsim sa o nich bližšie napísať.

Prvá vec, ktorú som si uvedomil, je, že v podstate nechávate na sebe opakovane páchať násilie, ktoré je úplne neopodstatnené. Možno by bolo dobré, aby ste si odpovedali na otázky: "Čo očakávate od partnerského spolužitia?" a "Aká je vaša hodnota vo vzťahu?". Z môjho pohľadu je fyzické (aj psychické) násilie vo vzťahu hrubým porušovaním ľudskej dôstojnosti. Bolo by teda dobré pouvažovať nad tým, čo vás drží vo vzťahu s človekom, ktorý vám ubližuje. Navyše to asi v jeho prípade nebude vec náhody, keď sa podobným spôsobom správa aj k matke.

Ďalšou vecou, ktorá mi napadla, je, že pravdepodobne ide o vášho prvého vážnejšieho partnera. Rozumiem, že tým je väzba na neho veľmi silná a navyše nemáte možnosť porovnať, či by sa k vám iný muž nesprával lepšie. Domnievate sa, že si nezaslúžite lepšie zaobchádzanie? V súvislosti s tým mi napadá, či ste niečo podobné nezažili aj vo svojom detstve? Často sa stáva, že z detí, ktoré zažili v rodine násilie, sa v dospelosti stanú ľudia, ktorí potom vo svojej novej rodine násilie páchajú, alebo sú jeho obeťou. Z toho sa dá usudzovať, že možno niečo podobné zažil aj váš priateľ.

Ďalej ma zaujala vaša domnienka, že by váš priateľ potreboval psychiatra. Treba povedať, že by mu kontakt s psychiatrom alebo psychológom mohol byť osožný, ale iba pod podmienkou, že to urobí z vlastného slobodného rozhodnutia. Inak pôjde iba o formalitu. Dôvodom, prečo by mohol niekoho navštíviť, je práve domnienka, že on sám bol kedysi obeťou násilia, a dnes by sa potreboval naučiť, ako so svojou agresivitou zaobchádzať.

Napokon by sa patrilo dať odpoveď aj na vašu otázku, čo robiť, ako mu pomôcť. Domnievam sa, že v prvom rade by ste mali stanoviť jasné, neprekročiteľné hranice. Teda, ak vás bude aj naďalej biť, potom budete musieť zo vzťahu odísť. Od tejto štartovacej čiary sa môžete posunúť ďalej v zmysle riešenia celej veci. Tou môže byť po vzájomnej dohode a obojstrannom súhlase napríklad spoločná návšteva psychológa. Prípadne sa možno po stanovení hraníc rozhodne ísť za odborníkom len váš partner. Ak by však nenastala ani jedna z vyššie uvedených situácií, potom by bolo dobré, aby ste aspoň vy sama vyhľadali odbornú pomoc. Lebo vzťah, v ktorom žijete, rozhodne nie je v poriadku.

Prajem vám veľa sily a odvahy.