Rómski futbalisti z Kokavy síce na medzinárodnom futbalovom šampionáte Mondiali Antirazzisti v Taliansku víťazstvo nezískali, zato pohár sympatie za boj proti diskriminácii rómskych menšín patril práve im. Na tom, že sa stali miláčikmi šampionátu, mala veľký podiel aj kapela Kokavakere lavutara, ktorá ich na ceste do Talianska sprevádzala.
Čo je Mondiali Antirazzisti? Najlepšie to vystihla organizátorka a sponzorka tohto podujatia, Talianka Daniela Conti. Je to vraj kúsok sveta, v ktorom to päť dní vyzerá tak, ako by to malo vyzerať vo svete stále. Mondiali Antirazzisti je totiž medzinárodný pohár vo futbale, kde futbalisti a návštevníci hrajú priateľské zápasy a demonštrujú nesúhlas s rasizmom a útlakom akéhokoľvek druhu.
Toto leto sa šampionát konal už deviaty raz, no pre Slovensko to bola premiéra. Do talianskeho mestečka Montecchio, ležiaceho asi osemdesiat kilometrov od Bologne, cestovali totiž naši futbalisti prvý raz. Pocta zahrať si o pohár pripadla rómskym futbalistom FC Kokavakere Roma z Kokavy nad Rimavicou. Na ceste ich sprevádzali rómski muzikanti z kapely Kokavakere lavutara a delegáti z organizácie Ľudia proti rasizmu.
Rómski futbalisti pod vedením trénera Vladimíra Sendreia, ktorého si možno televízni diváci pamätajú z relácie Zámena manželiek, boli z atmosféry na šampionáte nadšení. Rovnako Jana Slaninová zo spoločnosti Ľudia proti rasizmu.
A priori podozriví
Už cestou do Talianska si však uvedomili, ako veľmi treba ešte pracovať, aby sa odstránili prejavy rasizmu, s ktorými Rómovia zápasia v každodennom živote. Keď totiž reprezentanti Slovenska nasadli do vlaku a prišli k rakúskym hraniciam, kupé s trinástimi Rómami sa rakúskym colníkom nepozdávalo.
Jana Slaninová sa dodnes hanbí, keď si na situáciu spomenie. "Keď som na Hlavnej stanici v Bratislave uvidela čakať skupinku trinástich vysmiatych Rómov, ani mi nenapadlo, akú nedôstojnú scénu zažijú už o hodinu. Keď na hraničnom priechode nastúpili do vlaku rakúski colníci a zbadali ich, okamžite im prikázali vystúpiť aj so všetkou batožinou. Vraj musia vykonať "nur die Kontrolle", ktorá sa však týkala iba Rómov, a nie "bielych". Samozrejme som vystúpila tiež a sťažovala sa na diskrimináciu. Odvolávala som sa aj na Európsku úniu, ale nič nepomohlo. Kokavčanov podrobili dôkladnej prehliadke a vlak do Viedne zatiaľ odišiel. Na nasledujúci sme museli čakať ďalšie hodiny."
Janu prekvapilo, ako pokojne prijali Rómovia trápnu situáciu.
"Naopak, ešte ma utešovali, že veď sa nič hrozného nedeje. Sú na podobné spôsoby zvyknutí, lebo najmä muzikanti cestujú po Európe a často sa s tým stretávajú. Takže, kým oni si spokojne krátili čakanie na ďalší vlak kopaním do lopty, vo mne zostal pocit veľkého poníženia a krivdy. Na šampionáte som na to zabudla, ale pri ceste späť sa mi situácia pripomenula. Šťastní a plní dojmov sme sedeli v kupé, keď prišla slovenská sprievodkyňa. Mala som pri sebe všetky lístky a keď som jej ich podávala, začudovane sa na mňa obrátila - a to vy idete s týmito?!"
Futbalom proti rasizmu
Našťastie, colníci boli jediným stretnutím s rasistickými predsudkami, pretože talianske Montecchio je na svoj šampionát hrdé a nikto z miestnych neprejavuje nesúhlas či dokonca nenávisť. Na pár dní prichádzajú na štadión nielen miestni futbaloví nadšenci, ale aj fanúšikovia z celej Európy, aby dali najavo záporný postoj k rasizmu a jeho prejavom.
"Nie náhodou sa to deje práve prostredníctvom futbalových zápasov," hovorí Jana Slaninová. "Na začiatku bola myšlienka, že futbal je najobľúbenejšia športová hra na celom svete a mnohí špičkoví futbalisti sú černosi či mulati. Na zelenej tráve teda už rasové bariéry padli a teraz ich treba posúvať ďalej."
Na Mondiali Antirazzisti sa to darí. Tohto roku sem pricestovalo až 192 tímov. Boli z Veľkej Británie, Grécka, Holandska, Francúzska, jedno mužstvo tvorili Afričania žijúci v Maďarsku, hrali tu utečenci vyhnaní z pôvodnej vlasti, priateľský zápas odohrali Arabi so židovským tímom z Izraela, na trávnik vybehli aj telesne handicapovaní športovci. No a, samozrejme, Kokavčania, ktorí na medzinárodnom stretnutí zastupovali Slovenskú republiku a boli jediným rómskym mužstvom.
Stratené spacáky
Mondiali Antirazzisti má vlastnú filozofiu. Nejde o komerčnú akciu, preto účasť, ubytovanie v kempingu, zápasy, ale aj koncerty a ďalšie sprievodné podujatia šampionátu sú zadarmo. Pre niektoré mužstvá sú dokonca k dispozícii spacáky a stany. Boli medzi nimi aj Kokavčania, hoci práve kvôli nim zažili ešte jednu menšiu nepríjemnosť. Keď po úmornej ceste konečne dorazili, dozvedeli sa, že nemajú kde späť. Ich stany a spacáky niekde zmizli. Prvú noc sa teda museli uspokojiť s improvizovanými podmienkami, no na druhý deň sa spacie potreby našli. Ukázalo sa, že na šampionáte nevyčíňali zlodeji, ale skôr chaos a stany sa len kdesi zapatrošili.
Inak všetko fungovalo skvele. Vrátane myšlienky, že ide o ekofestival, takže po celom areáli boli odpadkové koše na triedený odpad a v baroch a reštauráciách sa používali iba stopercentne recyklované taniere a poháre.
Krotkí extrémisti
Na Mondiali Antirazzisti je zaujímavé, že sa snaží o aktívnu účasť skupín, ktoré spoločnosť považuje za konfliktné. Sú to nielen komunity utečencov a etnických menšín, ale aj ultrafanúšikovia, ktorí sú často označovaní za násilných a rasistických. Na šampionáte však s nimi žiadne problémy nie sú, hoci medzi divákmi sú aj pankáči či skinheadi. Zdôrazňujú však, že neonacistické postoje sa ich netýkajú. V Montecchio teda dochádza k výjavom, ktoré si Jana Slaninová na Slovensku nevie predstaviť.
"Predstavte si, že by niekde v parku hrala rómska kapela a medzi publikum sa zrazu zamieša skupina skinheadov. Keď som na šampionáte zažila, ako našich muzikantov zrazu obkolesili asi piati skíni, nebolo mi všetko jedno - a Rómom asi tiež nie. No skinheadi sa iba pristavili, vypočuli si koncert a potom pokojne odišli. Žiadne násilie ani rasistické poznámky."
Satisfakcia
"Pre chlapcov z Kokavy bol pohárový šampionát obrovskou výzvou. Naozaj dokázali, že futbal vedia hrať a neboja sa ani skúsených talianskych či anglických tímov. Pri ich povzbudzovaní som si takmer vykričala hlasivky a konečne som pochopila, prečo toľko ľudí na svete sleduje futbal," spomína Jana na atmosféru zápasov. Je však trochu smutná, že Kokave nevyšiel postup do semifinále. Nie preto, že by zle hrali, no keďže sa na šampionáte zúčastnilo veľa družstiev a mnohé získali rovnaké množstvo bodov, nakoniec sa o postupe rozhodovalo žrebovaním. Na Slovensko sa šťastie neusmialo.
"Bolo to smutné, v tabuľke sme boli stále medzi mužstvami s nárokom na postup, ale potom sme zrazu vypadli iba kvôli žrebu. Keď som to našim oznamovala, nebolo mi všetko jedno. Vzali to však športovo, aj keď smutní boli. Večer bol však v miestnom koloseu záverečný ceremoniál, kde to vyzeralo ako na starovekých olympijských hrách, a tam prišlo zadosťučinenie. FC Kokavakere Roma získal od FARE, čo je organizácia Futbal proti rasizmu v Európe so sídlom vo Viedni, pohár sympatie za boj proti diskriminácii rómskych menšín."
To sú naši!
Pohár sympatie od FARE nezískali slovenskí Rómovia náhodou. Stali sa totiž miláčikmi šampionátu. Výraznou mierou sa na tom podieľala kapela, ktorá futbalistov sprevádzala.
"Všade so sebou nosili nástroje a kdekoľvek začali hrať, temperamentnými skladbami roztancovali okolostojacich. Potom ich už aj volali na párty, ktoré sa konali v stanovom mestečku. Dokonca sa o nich dozvedeli miestni talianski Rómovia a chodili ich navštevovať. Výborné bolo, keď sa k rómskym muzikantom pridali africkí futbalisti, s ktorými sme mali spoločný autobus. Afričania majú úžasný cit pre rytmus, takže sa okamžite chytali a spievali s Kokavčanmi, hoci nepoznali slová ani melódiu."
Zážitkom bol aj antirasistický pochod mestom. Slovákov bolo málo, a tak neniesli transparenty, a neskandovali heslá, no ako jediní mali gitary a spievali všetko od ľudoviek až po šlágre z Kusturicovho filmu Biela mačka, čierny kocúr.
"Okolostojacich to veľmi oslovilo a pýtali sa - odkiaľ je tá skupina? Bola som nesmierne hrdá, keď som mohla odpovedať - to sú naši Rómovia zo Slovenska!"
FOTO - JANA SLANINOVÁ
FOTO
FOTO
Futbalisti FC Kokavakere Roma z Kokavy nad Rimavicou zastupovali na medzinárodnom podujatí v Taliansku Slovenskú republiku a boli tu jediným rómskym mužstvom. Protirasistický šampionát sa konal už deviaty raz, no pre Slovensko to bola premiéra. Tento rok pricestovalo do talianskeho mestečka Moneccio 192 tímov. Futbalisti z Kokavy získali od FARE, organizácie Futbal proti rasizmu v Európe, pohár sympatie a spomienkové tričká.
