ou a Čiernym Balogom. Musíme dnes obdivovať tento odvážny projekt, dobre premyslený a realizovaný iba vlastnými silami hŕstky nadšencov. Napísať dramatickú predlohu hier a pokúsiť sa dať pašiovému príbehu aj všeobecnejší význam sa podujal Ján Beníček, učiteľ z Drábska. Na predstavenie bolo vybraté miesto v lese so svahom podobným amfiteátru neďaleko obce Sihla a hlavne neďaleko lesnej železnice, s ktorou sa rátalo pri preprave divákov.

Výtvarný návrh scény vytvoril učiteľ František Procházka a zrealizovali ho občania Sihly. Hracím priestorom bola scéna s piatimi mansiónmi v jednom rade vedľa seba. Réžiu hry zverili miestnemu polesnému Karolovi Loučkovi, hlavné úlohy hrali učitelia a ďalší obyvatelia zo Sihly a okolitých dedín. Okrem tridsiatich hercov deklamujúcich text v masových scénach vystupoval aj stopäťdesiatčlenný komparz, ktorý tvorili miestni obyvatelia.

Premiéra, ktorej predchádzalo schválenie hier biskupským úradom v Rožňave, bola 14. júna 1936. Mala veľký úspech. Zvesť o hrách sa rýchlo rozšírila po okolí, a to aj vďaka tlači a spolupráci s farskými úradmi. Hralo sa celé leto každú nedeľu až do konca septembra. Projekt sa teda nad očakávanie vydaril a v budúcom roku sa predstavenia rovnako úspešne a s neustále stúpajúcou návštevnosťou opakovali. Aj keď pohnútky k návšteve predstavenia boli vo veľkej miere náboženské, išlo aj o skutočne divadelný zážitok. Odhaduje sa, že pašiové hry na Sihle mali asi 30 repríz a videlo ich okolo 20 000 ľudí. Úspech si všimla aj tlač a zahraničie. Organizátori i herci boli odhodlaní v hrách pokračovať, žiaľ, politické udalosti roku 1938 sľubný vývoj prerušili.

Ing. Ján Beníček

Plagát propagujúci Pašiové hry. Vydali ho Československé dráhy, Referát výletných vlakov riaditeľstva v Bratislave.

Zachráňme, čo sa ešte dá

Mnohí z vás si uchovávajú podobné spomienky na už nežijúcich blízkych, dokumenty o minulosti. V rodinách sa zavše s pietou, zavše rozpačito prekladajú z miesta na miesto fotografie a rôzne písomnosti z čias prastarých mám, otcov, strýkov, tiet, známych. A o tie ide: Zachráňme spoločne, čo sa ešte dá.

Čo konkrétne máme na mysli?

Posielajte nám fotografie obyčajných i nekaždodenných verejných udalostí, fotografie zo súkromného života, slávnostné i z práce. Zábery dedín, miest, dopravných prostriedkov, prírodných pamiatok. Pohľadnice i listy z čias mierových i z prvej a druhej svetovej vojny, z vojenčiny aj zo zámoria, od tých, čo tam odišli. Písomnosti, ako sú úradné oznámenia, osobné doklady, súdne rozhodnutia, zaujímavá súkromná i obchodná korešpondencia, denníky, pamätníky - slovom všetko, čo vydá svedectvo o dobe.

Časové ohraničenie: dozadu, do hlbín histórie nijaké, smerom k dnešku zhruba do polovice 20. storočia.

Tu treba vysloviť dôležitú prosbu: Bez určenia KTO je na fotografii, alebo ČO fotografia zobrazuje, z AKÉHO obdobia pochádza, k ČOMU sa viaže, prípadne bez ďalších informácií nie je fotografia či písomnosť dokumentom, nemá výpovednú hodnotu, a teda ju nemožno použiť.

Každý dokument treba očíslovať (tak, aby sa nepoškodil), a v osobitnom sprievodnom zozname uviesť k číslu popis, vysvetlivku, prípadne meno a adresu autora, ak je známy. A všetko označiť menom odosielateľa.

Ako to chceme použiť?

Najzaujímavejšie a najoriginálnejšie materiály uverejníme na stránkach SME a potom z nich spojovacím textom historik Dušan Kováč spolu s Vydavateľstvom Q 111 vytvoria originálnu publikáciu.

Dvadsiati vyžrebovaní účastníci tohto zberateľsko-záchranárskeho podujatia dostanú úspešnú knihu Dušana Kováča 20. storočie, storočie svetla - storočie temna (Slovensko v 20. storočí) a knihu Milana Lasicu: Piesne a iné texty.

Kam posielať materiály?

Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronského 4, 831 02 Bratislava

e-mail: kvetuyad@ stonline.sk