Rozhodnutie amerického prezidenta sa bude vzťahovať iba na tých väzňov, ktorých americkí vyšetrovatelia nepovažujú za teroristov a členov al-Káidy. Rozdeľovanie na bojovníkov Talibanu a členov al-Káidy je síce z pohľadu nezávislého pozorovateľa pokrok, ale vyhlásením, že Ženevská konvencia neplatí pre teroristov, sa Bushovo rozhodnutie javí ako kozmetický právny úkon pre uspokojenie pracovníkov Červeného kríža či iných humanitárnych organizácií.

Bojovníci z Talibanu sa budú po Bushovom rozhodnutí považovať za „legitímnych bojovníkov“ afganského režimu, ktorý diplomaticky uznal iba Pakistan, Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty. Stále však nedostali štatút vojnových zajatcov, podľa ktorého by ich po ukončení vojnového konfliktu na území Afganistanu mali prepustiť na slobodu.

Američania nepovažujú ozbrojené bandy Talibanu za konvenčnú armádu. Práve to je podmienkou pre uplatnenie štatútu vojnového zajatca. Článok štyri Ženevskej konvencie hovorí, že každý vojnový zajatec mal počas konfliktu viditeľne nosiť zbrane a bojovať podľa konvenčných pravidiel. To v prípade talibov neplatí.

I napriek tomu Washington chce Ženevskú konvenciu v prípade Talibanu uplatniť. Jedinou podmienkou je, že zadržiavaný bojovník nebol pred svojím zajatím teroristom. Členovia al-Káidy majú smolu, tí do Ženevskej konvencie nespadajú a zostáva im nič nehovoriaca nálepka „nelegálni bojovníci“.

Americkí vyšetrovatelia ich teda môžu stále vypočúvať, čo Ženevská konvencia v prípade vojnových zajatcov nepovoľuje. Môžu ich aj súdiť za činy, ktoré mali spáchať ešte pred začiatkom konfliktu v Afganistane. Napríklad plánovanie útokov na newyorské dvojičky. Ak by mali status vojnového zajatca, mohli by sa zodpovedať len za vojnové zločiny.

Napriek tomu sú vraj Američania neúspešní. Médiá tvrdia, že len máloktorý väzeň na Guantáname niečo prezradil. Nepomáha ani korán či „malý psychologický nátlak“, o ktorom hovorí Pentagon.

JURAJ TOMAGA