Na monackom mítingu v júli 2002 zdolala sčista jasna nepremožiteľnú Mozambičanku Mariu Lurdes Mutolovú málo známa Kubánka Zulia Calatayudová (na snímke). Čas 1:56,09 znamenal pre takmer neznámu rodáčku z Havany senzačný osobný rekord, pre legendárnu Afričanku prvú prehru po vyše dvoch rokoch.

V utorok získala nenápadná 25-ročná atlétka (169 cm, 59 kg) v helsinskom lejaku titul svetovej šampiónky, Mutolová skončila štvrtá.

Calatayudová pochádza z tradičnej havanskej rodiny. Zlatú medailu nevenovala Fidelovi, ako to robia "šplhúnsky" mnohí jej krajania, ale mamičke.

Legendárnu kubánsku dvojnásobnú majsterku sveta Anu Fideliu Quirotovú nepovažuje za svoj žiarivý vzor, ba v Helsinkách sa priznala, že ju prakticky osobne nepozná.

Zulia je z iného cesta, než je vzorový model dievčaťa komunistickej mládeže "ostrova slobody", hoci vlasť nikdy nemienila opustiť. "Mám veľmi rada svoju rodinu," vysvetlila.

Čerstvá kubánska majsterka sveta však štartuje pravidelne na veľkých mítingoch po všetkých kútoch sveta, v zime behá v amerických halách. Poväčšine dobieha v popredí, nie však na prvých miestach. Neskrýva: "Doláriky sú pre nás Kubáncov vzácne."

Calatayudovej vývoj bol pozvoľný. Na MS 1997 v Aténach vypadla v rozbehu, o dva roky v Seville neštartovala, na šampionáte 2001 v Edmontone skončila v semifinále, pred dvoma rokmi v Paríži zase nebola. Na vlaňajšej olympiáde v Aténach prvý raz vystrčila rožky - bola ôsma.

Kubánka opisuje na internetovej stránke helsinského šampionátu svoje pocity: "Sú neskutočné a neverím zlatu. Myslela som, že mojím stropom je finále. Tak ako v Aténach."

Zulia, ktorá dokáže 400 m zabehnúť za 50,87 s si odtrpela viacero zranení. "Vždy ma podržal tréner Faustino Hernandez, ktorý má na starosti väčšiu skupinu bežkýň. Keď som unavene postávala niekde v kútiku a neverila si, pristúpil ku mne so slovami - čo sa cítiš zatratená? Raz určite vyhráš veľký šampionát. Ďakujem mu," ukončila krátku spoveď pre internet usporiadateľov. Tréner Hernandez prorokoval neomylne. (pf)