Štvrtok, 18. august, 2022 | Meniny má Elena, Helena

Socialistický nerealizmus: prečo ľudia pozerajú normalizačné seriály

Slovenská televízia vysiela Povstaleckú históriu, česká Prima Tridsať prípadov majora Zemana, na JOJ sa nedávno skončil seriál Chlapci a chlapi. Tvorcovia klasických normalizačných seriálov mohli byť spokojní v čase ich premiéry - keď sa vysielali, ulice

Slovenská televízia vysiela Povstaleckú históriu, česká Prima Tridsať prípadov majora Zemana, na JOJ sa nedávno skončil seriál Chlapci a chlapi. Tvorcovia klasických normalizačných seriálov mohli byť spokojní v čase ich premiéry - keď sa vysielali, ulice sa vyľudnili a ich sledovanosť sa vyšplhala na neuveriteľných 90 percent - a môžu byť spokojní aj dnes. Televízie po nich siahajú aj po rokoch a ešte vždy sa nájde aj dosť tých, čo si ich pozrú. Filmový režisér Martin Ciel o socialistických seriáloch hovorí, že „sú slabomyseľné, morálne zastaralé a ideologicky priveľmi spojené s obdobím svojho vzniku, dnes sú to skôr len historické kuriozity". Ako je však možné, že aj 16 rokov po novembri si ľudia radi pozrú seriál, ktorý je jasne poznačený ideológiou? Prečo záujem o normalizačné seriály neupadá?
Sociológovia hovoria, že dôvodov je viac. Jedni ich pozerajú a spomínajú pritom na staré dobré časy, iní pri ich sledovaní pátrajú po tom, čím ich kedysi tak zaujali, že pre seriál utekali z roboty či zo záhrady. No a pre väčšinu mladých je to recesia skúmajú, ako asi žili ich rodičia.

SkryťVypnúť reklamu

Ako vznikali
V niekdajšom Československu boli seriály spolu s inscenáciami najsledovanejšími televíznymi žánrami. Ešte sa neskončil jeden a televízia už ponúkala ďalší. Pre vtedajšiu moc boli jednou z najúčinnejších metód, ako pretlačiť do povedomia ľudí ideologické posolstvo, vnútiť svoj pohľad na históriu, presvedčiť ľudí, že život obyčajného socialistického človeka je krásny. A tak k divákom dorazil vzor Ženy za pultom, tí správni Rodáci, Major Zeman, ktorý vznikol na objednávku ministerstva vnútra, Muž na radnici, Plechová kavaléria.
Niektoré vznikali ako požiadavka na spropagovanie socialistických výdobytkov, na pripomenutie výročí, iné ako výstraha. Nie všetky boli priamo ideologické, no nevyhli sa ideológii aspoň v malých epizódach, aby bolo jasné, kto je pri moci.
Normalizačné seriály ponúkali zásadne čiernobiely pohľad na svet. „Citové vzťahy a zápletky medzi postavami umožnili vytvárať zdanie, že to, čo sa deje v spoločnosti, je celkom 'normálne' a že konflikty sú bojom starého s novým a dobrého so zlým. Divák ľahko podľahol napätiu zápletky, a tak neuvažoval o tom, že samoobsluha v Žene za pultom má plné regále tovaru," zhodnotil v denníku MF Dnes historik Emanuel Mandler.
„Československá televízia sa po roku 1970 stala inštitúciou prísne centrálne riadenou aparátom ÚV KSČ z Prahy. Ten rozhodoval nielen o tom, čo sa bude vysielať, ale tiež o tom, kto v televízii smie alebo nesie pracovať," opisuje situáciu v ČST mediálny odborník a niekdajší dlhoročný pracovník ČST Milan Šmíd.

SkryťVypnúť reklamu

Dvorný scenárista - Dietl
Za väčšinou seriálov stál „kráľ" seriálovej tvorby Jaroslav Dietl. Bol apovažuje sa za kvalitného scenáristu a medzi jeho priateľov patrili aj chartisti. Jeho manželka tento rozpor v jednom dokumente ČT vysvetľovala tým, že keď chcel, aby mu zobrali scenáre, na ktorých mu záležalo, musel písať aj tie schematické. Keď prišiel do televízie s ponukou seriálu Cirkus Humberto, zástupca riaditeľa mu podľa nej povedal: "Tento Cirkus Humberto je zaujímavý, ale teraz potrebujem seriál o tridsiatich rokoch socialistického poľnohospodárstva.

Ako vyzeral dozor
Témy, ktoré sa mali seriálovo spracovať, určovala komunistická strana, scenár sa vymýšľal až na objednávku. Pri schematických seriáloch ÚV KSČ určil odborných poradcov, ktorí boli v televízii počas celej prípravy seriálu, sledovali výrobu a korigovali ju.
„O obsahu jednotlivých dielov sa stále diskutovalo, scenáre sa upravovali, krátili, doplňovali a prepisovali. Dochádzalo k nekonečnému množstvu kompromisov a ústupkov, ktoré rozhodne neprispievali ku kvalite diel," opisuje spôsob prípravy internetová stránka www.totalita.cz. Strana mala dohľad aj nad výberom hlavných postáv či nasledovnom vystrihnutí nepohodlných. Výnimočne propagandistické seriály, ako bolo Tridsať prípadov majora Zemana, produkovala v ČST Ústredná redakcia armády, bezpečnosti a brannosti, ktorú tvorili zamestnanci ministerstiev vnútra a obrany, podklady dodávalo ministerstvo vnútra.

SkryťVypnúť reklamu

Milióny za angažovanú tvorbu
Na návrh Vasila Biľaka z roku 1970 vyčleňovala KSČ na odmeny za angažované diela ročne milióny korún. Podľa filmovej historičky Jarmily Cisářovej „dominovali odmeny za diela na spoločenskú objednávku, ako seriály typu Povstalecká história, Rodáci či Klement Gottwald." Známe sú však aj odmeny za angažovanosť po skončení Majora Zemana.
Seriály vznikali aj ako výsledok známostí. Tak napríklad seriál Inžinierska odysea s Michalom Dočolomanským v jednej z hlavných úloh vznikol na základe priateľstva riaditeľa ČST Zelenku s riaditeľom Výskumného ústavu bavlnárskeho - hrdinom socialistickej práce Rohlenom. Zelenka mu vraj sľúbil, že spopularizuje nový šijací stroj, ktorý ustav vymyslel. Scenárom poveril Dietla, ktorý napísal príbeh o tom, ako sa tento vynález dostal na medzinárodnú výstavu a závideli ho aj Japonci.

SkryťVypnúť reklamu

Ako sa im darí dnes?
Česká televízia vysielala po prvýkrát Majora Zemana v roku 1999 v hlavnom vysielacom čase, doplnila ho aj vysvetľujúcim dokumentom Tridsať návratov, ale napriek tomu sa nevyhla obrovskej vlne kritiky. Seriál priniesol ČT rekordnú sledovanosť, ale politickí väzni volali po jeho stiahnutí, pripojil sa k nim aj vtedajší prezident Václav Havel. Seriál takmer spôsobil pád vtedajšieho šéfa ČT. Po tejto skúsenosti už Česká televízia vyslovene propagandistické seriály z obdobia normalizácie nevysielala.

Záľubu vo vysielaní normalizačných seriálov má najmä česká Prima. Vysielala už Ženu za pultom, Malého pitavala z veľkého mesta, Majora Zemana, Dobrú Vodu. Niekoľko týchto seriálov v hlavnom vysielacom čase jej pomohlo pozdvihnúť upadajúce percentá sledovanosti.
Na Slovensku vysielala Majora Zemana ako prvá Markíza - bez akéhokoľvek sprievodného vysvetľujúceho dokumentu.
Po normalizačných hitoch z času na čas siahne televízia JOJ. Nedávno to boli Chlapci a chlapi.
Podľa českého historika Emanuela Mandlera však až na malé výnimky (Okres na severe) nie je dôvod, aby sa prednovembrové seriály nevysielali. „Majú právo na svoj televízny život a divák na to, aby si doprial spomienku na zlatý vek, v ktorom boli raz za dva roky na Vianoce dostať banány," myslí si Mandler.

SkryťVypnúť reklamu

Povstalecká história je „paškvil"
Seriál Povstalecká história, ktorý práve vysiela Slovenská televízia, vznikol pred dvadsiatimi rokmi pod presne stanoveným ideologickým drobnohľadom a na základe scenára dvorného ideológa KSČ historika Viliama Plevzu, ktorý sa dnes považuje za tvorcu Husákovho kultu.
Dlhoročný šéf Ústavu marxizmu-leninizmu Plevza v seriáli heroizoval zásluhy KSČ v povstaní a špeciálne Gustáva Husáka, ktorý bol v čase premiéry seriálu prezidentom. V seriáli sa preceňuje úloha partizánov, naopak, zamlčujú sa zásluhy občianskeho odboja a povstaleckej armády, ktorá bola najpočetnejšou a najvýznamnejšou zložkou povstania.

Povstalecká história je jedným z desiatky normalizačných seriálov, ktoré vznikali na objednávku štátnej moci. "Je to paškvil," hovorí historik Jozef Jablonický, odborník na obdobie SNP. „Ten seriál bol jednoznačne propagačný. Povstalecká história nebola zle urobená. Scenárista Jozef Bob bol dobrý, a Plevza nebol blbec. Pochopiteľne to však zmanipulovali a vykladali to v intenciách Husákovho svedectva o SNP," hodnotí historik Ján Pešek. Podľa neho tento obraz dejín bol tendenčný, bol dobový, bol v službách jednej ideológie. „No boli však aj horšie," dodáva Pešek, „ako Žena za pultom, Rodáci či Plechová kavaléria."
STV v titulkoch označila seriál za „reprezentatívny pohľad na históriu" a pred jednotlivými dielmi odvysielala krátky oznam, v ktorom hovorí, že je adekvátny obdobiu, v ktorom vznikol. Podľa historikov to však nestačí. „Nie som proti tomu, aby sa to vysielalo, ale malo by sa k tomu niečo povedať," myslí si Pešek. „Minimálne na začiatok seriálu by som urobil diskusiu s odborníkmi ako vstup k tomuto seriálu. Odzneli by tam argumenty z viacerých strán, pozval by som aj komunistov. A divák by si mohol sám urobiť obraz."

SkryťVypnúť reklamu

Socialistické seriály

Muž na radnici (1976)
11-dielny seriál o osudoch obetavého predsedu národného výboru Františka Bavora (Zdeněk Buchvaldek). Úlohou tohto seriálu bolo upevniť pred voľbami prestíž komunistických funkcionárov. Jednou z pozitívnych zásluh, na ktoré seriál poukazuje, je, že Bavorovi sa napriek odporu pamiatkarov a obyvateľov mesta podarí zbúrať historické centrum fiktívneho mesta a na jeho mieste postaví nové paneláky. Seriál sa končí nadšeným sťahovaním ľudí do čerstvo dokončených panelákov. Podľa výpovedí niekoľkých pamiatkarov v jednom dokumente ČT sa film stal dokonca inšpiráciou pre aktívnych nasledovníkov búrania centier v Benešove, Prostějove, Třešticiach.
*scenár Jaroslav Dietl, réžia Evžen Solovský

Plechová kavaléria (1979)
7-dielny seriál o osudoch partie kombajnistov, ktorí sa vydali za prácou ďaleko od domova. Sú to príbehy, ktoré prináša ich každodenná práca.
*scenár Jaroslav Dietl, réžia Jaroslav Dudek

SkryťVypnúť reklamu

Okres na severe (1981)
13-dielny seriál o živote okresného tajomníka KSČ v Brode Josefa Pláteníka (Jaroslav Moučka). „Každý jeho deň je plný udalostí, ktoré je potrebné riešiť. Je to človek, ktorý cíti svoju zodpovednosť za prítomnosť a budúcnosť našej krajiny." Seriál mal upevniť prestíž komunistických funkcionárov pred zjazdom strany. Mal ukázať, že na postoch najvyšších funkcionárov KSČ sa zišli tí najsprávnejší chlapi.
* scenár Jaroslav Dietl, réžia Evžen Sokolovský

Najmladší z rodu Hamrovcov (1975)
11-dielny seriál o prerode českej dediny na uvedomelú socialistickú dedinu, vykresľuje „širokú obrazovú fresku tridsiatich rokov (1945 - 1974) nášho poľnohospodárstva, hospodárskej oblasti, ktorá prešla vari najväčšou zmenou a zasiahla do myslenia a spôsobu života každého človeka".
Jan Hamr sa po vojne s rodičmi nasťahoval do domu po vysídlených Nemcoch v pohraničí. Keď prišla vlna kolektivizácie a zakladania družstiev, mladý Hamr sa postavil na tú správnu stranu, i keď jeho mama bola najprv proti. Vypracoval sa na predsedu družstva, a ako mladého a perspektívneho komunistu ho strana poslala študovať.
* scenár Jaroslav Dietl, réžia Evžen Sokolovský

Synovia a dcéry Jakuba Sklára (1986)
13-dielny seriál o osudoch sklárskeho rodu Jakuba Cirkla od roku 1899 až do roku 1957.Osudy jednotlivých členov robotníckej rodiny sa zobrazujú na pozadí dôležitých historických udalosti. Dejiskom seriálu boli Sudety. Prekvapujúco sa v seriáli objavila informácia o tom, že aj komunisti udávali gestapu, alebo že kolaboranti dostali od nastupujúcej komunistickej moci vysoké funkcie. Seriál však aj túto historickú nezrovnalosť vyrieši, keď hlavný hrdina nakoniec vstúpi do strany a odhalí v nej jedného kolaboranta, čím stranu očistí od špiny.
* scenár Jaroslav Dietl, réžia Jaroslav Dudek

SkryťVypnúť reklamu

Rodáci (1988)
Rozsiahly seriál mal byť oslavou 40. výročia februára 1948. Vznikol podľa románu Jaroslava Matějku. Režisérom bol Jiří Adamec, ktorý je v súčasnosti na výslní seriálového neba so svojím seriálom Poisťovňa šťastia. Hlavnú úlohu komunistického partizána Vitáska si zahral Jan Šťastný, ktorý by bol rád, keby sa na Vitáska zabudlo. „Cestujem MHD a tam to občas za Vitáska schytám priamo. Našťastie mi už ľudia menej nadávajú," priznal sa v jednom rozhovore pre Lidové noviny. Bola to jeho prvá herecká rola, mal dvadsať rokov. „Bol som vyplašený chalan z malého mesta, kde samizdat nebol. Jednoducho som v sebe nenašiel osobnú statočnosť, aby som to odmietol." Scenár mu vtedy nepripadal nijako hrozný. „Chľastalo sa tam a ja som tam striedal dievčatá."
* scenár Jaroslav Matějka a Radovan Urban, réžia Jiří Adamec

SkryťVypnúť reklamu

Chlapci a chlapi (1988)
Seriál o vojakoch základnej vojenskej služby a ich súkromí. Vznikol na objednávku armády ako jej náborová propaganda. Seriál sprevádzala už v tom čase vlna kritiky.
* scenár Jiří Bednář a Karel Štorkán, réžia Evžen Sokolovský


Seriály v rokoch 1970 - 1989

historické seriály

- Cieľom bolo heroizovať zásluhy komunistov či ukázať na boj tried, ktorý vedie k víťazstvu revolučných más. Boli to seriály Nejmladší z rodu Hamrů (1975) o budovaní socialistickej dediny, Povstalecká história (1984) so skresleným pohľadom na SNP, Synovia a dcéry Jakuba Skláře (1986), životopisný seriál Gottwald (1986), ktorý vznikol k90. výročiu narodenia K. Gottwalda. Rodáci (1988) zas vznikli k 40. výročiu Víťazného februára.
propagandistické seriály
- Mali upevniť oslabenú autoritu armády či bezpečnosti, ukázať, ktorý je ten správny smer. Boli to napríklad Dúhový oblúk (1973), Tridsať prípadov majora Zemana (1976), Veliteľ (1981). Renomé Československej ľudovej armády mali zas pozdvihnúť nie veľmi vydarený seriál Chlapci a chlapi.
seriály zo súčasnosti
- Mali ukazovať bežný život ideálneho socialistického človeka. Medzi ne patrí Žena za pultom, ale aj Muž na radnici, Okres na severe, Inžinierska odysea. Mali vždy svojho kladného hrdinu, čestného, nepodplatiteľného, ktorému išlo len o jedno - o blaho všetkých.
oddychové seriály
- Do nich sa ideológia až tak nepretláčala, a preto neboli pre televíziu ani prioritné. Patrili medzi ne napríklad Cirkus Humberto, Rozpaky kuchára Svatopluka, Nemocnica na okraji mesta, Sanitka.

SkryťVypnúť reklamu

Fenomén Majora Zemana
"Seriál je venovaný pamiatke tisícok vlastencov a tisícok vojakov Sovietskej armády, čo v boji za slobodu našej vlasti položili svoje životy. Je obrazom úspechu, ktorý náš pracujúci ľud pod vedením KSČ dosiahol pri budovaní socializmu. Ukazuje, akou cestou sa uberal bezpečnostný zbor, akú úlohu zohral v bojoch proti triednemu nepriateľovi." Noticka z roku 1975.

Seriál Tridsať prípadov Majora Zemana bol finančne najnáročnejší a propagandisticky najväčší výtvor ČST. Pri jeho nakrúcaní sa vôbec nešetrilo - využívala sa najmodernejšia technika, nakrúcalo sa dokonca aj na Kube.
Seriál, ktorý si objednalo ministerstvo vnútra k tridsiatemu výročiu Zboru národnej bezpečnosti - preto symbolických tridsať častí, sa nakrúcal pod dohľadom ŠtB. O priebehu bol pravidelne informovaný aj minister vnútra.

SkryťVypnúť reklamu

Premyslené kriminálne zápletky, rýchly spád, správne okamihy vyvolávania napätia, šteklivá hudba však prispeli k tomu, že ideologický zámer väčšina divákov radšej prehliadala. Seriál mal obrovskú sledovanosť a stal sa doslova mýtom. A to nielen v čase premiéry a následných repríz, ale aj po roku 1989.

V súčasnosti existuje fanklub Majora Zemana, niekoľko internetových stránok, ktoré nesú jeho meno, povestné sú mnohé seriálové repliky. Už v čase socializmu vychádzali knižné predlohy k jednotlivým dielom, ako ináč s fotkou hlavného hrdinu na obale. Knihy o majorovi Zemanovi neprestali vychádzať ani po roku 1989. Knihy vychádzali dokonca aj v ostatných krajinách socialistického bloku, napríklad v NDR, kde bol seriál veľmi úspešný.
Úspech seriálu zaručil aj tím tvorcov. Najmä režisér Jiří Sequens, ktorý mal za sebou okrem iného úspešný kriminálny seriál Hříšní lidé města pražského.

Témy jednotlivých dielov Majora Zemana a skutočnosť
Námety na jednotlivé časti sa spracúvali podľa skutočných udalostí. Scenárista sa tak dostal do prísne strážených archívov a fabulovalo sa pod dohľadom ŠtB. Ľudia, ktorí boli svedkami jednotlivých udalostí, ostali po odvysielaní seriálu šokovaní.

SkryťVypnúť reklamu

1. diel - Smrť pri jazere (1945)
Major Zeman prichádza z koncentračného tábora. Jeho otca zabijú a on prípad vyrieši, z vrahov sa vykľujú kolaboranti, všetci pochádzajú z radov živnostníkov.
Skutočnosť - kolaboranti neboli len medzi živnostníkmi, ale vo všetkých vrstvách spoločnosti, pričom mnohých z nich prijala komunistická bezpečnosť ako osvedčených udavačov.

2. diel - Vyznávači ohňa (1946)
Odsun a potrestanie nemeckého obyvateľstva (nacistický lekár a pacienti z psychiatrie) za pomoci Červenej armády.
Skutočnosť - odsun sa netýkal len bývalých nacistov, ale aj nevinných občanov ČSR nemeckej národnosti. Mnoho bývalých gestapákov bolo pri deportáciách ušetrených, ŠtB ich začala využívať ako agentov, hlavne v západnej zóne rozdeleného Nemecka.

SkryťVypnúť reklamu

3. diel - Lúpež sladkého „I" (1947)
Odhaľovanie šmelinárov a čierneho trhu sinzulínom.
Skutočnosť - udania pre „šmelinu" boli často zámienkou na likvidáciu živností. Často šlo o podhodenie tovaru, provokácie a následné vyvolávanie davových psychóz.

6. diel Beštia (1949)
O emigrantoch, ktorí sa pokúšali ujsť cez hranice, kde na nich čakal vrah.
Skutočnosť - brutálny vrah, ktorý na hraniciach obete zabíjal aokrádal, naozaj existoval. V seriáli sa však neobjavila zmienka o tom, že mnoho emigrantov zabili aj pohraničiari, dokonca aj keď sa utečencom podarilo prejsť na druhú stranu hranice. Pribudol aj jasný politický podtext odsudzujúci emigrantov.

11. diel - Krížová cesta (1954)
V kláštore sa ukrýva diverzant Bláha so zmenenou identitou, matka predstavená pracuje pre zahraničnú kontrarozviedku.
Skutočnosť - diel je namierený proti rehoľníkom. Rôzne vykonštruované obvinenia predstavených v kláštore podporené provokáciami ŠtB sa stali zámienkou pre akcie namierené proti rehoľným radom a následné procesy s cirkevnými predstaviteľmi.

SkryťVypnúť reklamu

14. diel - Dáma s erbom (1959)
Krádež umeleckých predmetov zo zámku. Členkou organizovanej skupiny zlodejov je aj príslušníčka šľachtického rodu, ktorej zámok patril.
Skutočnosť - cieľom je diskreditácia bývalej šľachty, jej obviňovanie zo spolupráce s nacistami, z emigrácie a vývozu "národného majetku" na Západ.

Žena za pultom (1976)
Anna Holubová je vzorná predavačka, spolupracovníčka, komunistka, mama, ktorá si plní všetky povinnosti, neznáša klamstvo a nespravodlivosť, pomáha všetkým okolo, zabúda na svoje šťastie. Dvanásťdielny seriál bol veľkou rolou pre angažovanú komunistku Jiřinu Švorcovú, ktorá hrala dobrosrdečnú Annu Holubovú, obetujúcu rodinné šťastie práci a spoločnosti.
Dietlov seriál zo skupiny tých, ktoré ideologizujú podprahovo, nevtieravo. Komediálne ladené príhody predavačky Holubovej mali divákov predovšetkým pobaviť a presvedčiť ich, že aj zdanlivo obyčajný život môže byť v skutočnosti zaujímavý a pestrý.
Švorcová je aj po rokoch na svoju úlohu hrdá. Pred časom v rozhovore pre SME svoje účinkovanie v seriáli okomentovala: „Úloha hlavnej hrdinky mi bola veľmi blízka. Chápala som ju a v mnohých prípadoch by som reagovala tak, ako ona."
Švorcová sa dostala k hereckým úlohám skôr vďaka svojej politickej angažovanosti ako talentu. A tak si zahrala v hlavných úlohách proletárku, traktoristku, uvedomelú občianku.

SkryťVypnúť reklamu

Tematická súťaž "Poznaj Ženu za pultom"
Na internete je niekoľko recesistických stránok venovaných seriálu Žena za pultom. Obsahujú jednotlivé dialógy, ale aj vedomostné súťaže. Napríklad:

Aké boli prvé slová, ktoré sa objavili na začiatku prvej časti?
Paní, nechoďte mi tam bez košíka!
Lososový chlebíček stál 2,60 Kčs. Koľko však stál salámový chlebíček?
1,90 Kčs.
Krutý boj o písací stroj vyhrala Anna. Koľkokrát doňho víťazne zaťukala?
3x.
Do akého letoviska ide slečna Škarapesová na dovolenku?
MAMAIA (Rumunsko).
Večer v 8. časti chceli ísť súdružky pokladníčky na kultúru. Čo hrali v kine?
Funésa.
Aké bolo dievčenské meno Anny Holubovej?
Anna Papežová.
Koľko mali v samoobsluhe druhov koňakov a za koľko Kčs?
Martell za 340 Kčs, Courvoisier za 250 Kčs, Napoleon brandy za 120 Kčs.

Dvadsať najsledovanejších televíznych seriálov v rokoch 1971 -1989
Rok vysielania Názov seriálu Sledovanosť* v percentách
1975 Chalupári 93
1978 Nemocnica na okraji mesta 93
1971 F. L. Věk 92
1979 V znamení Merkúra 91
1976 Tridsať prípadov majora Zemana 90
1977 Žena za pultom 90
1977 Tridsať prípadov majora Zemana 90
1979 Tridsať prípadov majora Zemana 90
1971 Hostinec 'U koťátek' 89
1975 Bol raz jeden dom 89
1987 Veľké sedlo 89
1971 Dispečer 88
1976 Muž na radnici 88
1980 Inžinierska odysea 88
1981 Nemocnica na okraji mesta 88
1984 Sanitka 88
1983 Dobrá Voda 87
1984 My všetcii školopovinní 87
1988 Chlapci a chlapi 87
1988 Cirkus Humberto 87
1975 Najmladší z rodu Hamrovcov 86
1976 Kamenný poriadok 86
1983 Malý pitaval z veľkého mesta 86
1982 Dynastia Novákovcov 85
1987 Zlá krv 85
Zdroj: Lidové noviny podľa ČT - Analýza programu a auditória
* populácia od 15 do70 rokov.


Majora Zemana si zahral Vladimír Brabec a hoci ho vďaka tejto úlohe poznalo celé Československo, veľmi šťastný z toho nie je. Po revolúcii už totiž veľa šancí v televíziách nedostal. K normalizačnému seriálu sa však postupne vrátilo mnoho televízií, vysielala ho dokonca aj Česká televízia, za čo si vyslúžila značnú kritiku.

Annu Holubovú, statočnú socialistickú ženu, si v seriále Žena za pultom zahrala Ji?ina Švorcová. Švorcová zostala presvedčenou komunistkou aj po roku 1989. Nostalgiu za minulosťou nepociťuje sama - ešte koncom deväťdesiatych rokov bola hlavnou hviezdou netradi?ne pojatej oslavy Medzinárodného dňa žien v pražskom kine Aero, kde sa okrem iného premietal aj jeden z dielov seriálu.

V seriáloch z prostredia zdravotníctva bolo ideológie menej. Značný úspech mala u divákov aj Sanitka, seriál z prostredia pražských záchranárov.

Nemocnica na okraji mesta bola populárna aj zásluhou Miloša Kopeckého ako doktora Štrosmajera, ktorý hlavnej sestre Ive Janžurovej povedal onu povestnú vetu: Kdyby hloupost nadnášela, tak se tady vznášíte jak holubička."

SkryťVypnúť reklamu

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  3. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  4. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  5. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  6. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  7. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  8. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  1. Mobilná bezpečnosť sa stále podceňuje. Všetko však máte v rukách
  2. Čakáte bábätko? Union má preň nachystané veľké množstvo výhod
  3. Agrokomplex 2022
  4. 365.bank si naďalej upevňuje svoju pozíciu plnoformátovej banky
  5. FoodCycler definitívne skoncuje s muškami v kuchyni
  6. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  7. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  8. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  1. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 35 911
  2. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 23 777
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 13 088
  4. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu 6 437
  5. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 4 190
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 4 147
  7. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás 3 978
  8. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou 1 995
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu