Raketoplán Discovery včera po dvoch týždňoch vo vesmíre bez problémov pristál na Edwardsovej základni v Kalifornii. FOTO - ČTK/AP
Raketoplán Discovery a jeho sedemčlenná posádka sa včera po dvoch týždňoch vo vesmíre v poriadku vrátili na Zem. Komplikácie sprevádzajúce prvý let od katastrofy Columbie pred dva a pol rokom však trvali do poslednej chvíle.
Zlé počasie a nízka oblačnosť spôsobili ďalšie odklady pristátia a Discovery nakoniec namiesto mysu Canaveral na Floride skončil na Edwardsovej leteckej základni v Kalifornii.
Raketoplán je pri pristávaní mimoriadne citlivý na počasie. Je to vlastne veľmi ťažkopádny a nestabilný klzák s minimálnou manévrovacou schopnosťou a neočakávaný poryv vetra môže spôsobiť katastrofu.
Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) si už nič také nemohol dovoliť, a preto radšej oželel efektné pristátie pred nastúpenou armádou zvedavcov a šíkmi novinárov. Aj tak je to veľký úspech.
Misia Discovery prebiehala za nevídaných bezpečnostných opatrení a v atmosfére mimoriadnej nervozity. Cesta sa mala pôvodne skončiť v nedeľu. Návrat odložili o deň pre ďalšie kontroly a opravy, potom o ďalší deň pre počasie. Potom už veľa času nezostávalo. Zásoby na palube raketoplánu, v prvom rade kyslík a pohonné hmoty, by síce stačili až do piatku, posledné dva dni by však posádka žila zo železných zásob.
Hlavným cieľom misie bolo vyskúšať a potvrdiť účinnosť bezpečnostných opatrení a postupov, ktoré NASA vyvinul za dva a pol roka od katastrofy Columbie. Výsledok nie je príliš uspokojivý. Najvážnejší problém, odpadávanie časti izolácie z vonkajšej palivovej nádrže, čo spôsobilo aj
zánik Columbie a smrť jeho posádky, technici NASA napriek sľubom nevyriešili. Veľký kus izolačnej peny sa pri štarte Discovery opäť odlúpol a bolo iba otázkou šťastia, že samotný raketoplán nezasiahol a nepoškodil jeho veľmi krehký tepelný štít.
Termín najbližšieho štartu raketoplánu je preto stále neistý. Najbližší plánovaný termín v septembri je skoro nemožný. Vtedy mal vzlietnuť raketoplán Atlantis a Discovery mal byť do tej doby pripravený ako záchranný raketoplán pre prípad núdze.
Štart Atlantisu by bol možný iba v prípade, že by NASA zľavil zo súčasných bezpečnostných opatrení. Tie mnohí odborníci považujú za dosť prehnané a neúčinné a tvrdia, že slúžia skôr na upokojenie verejnosti než na reálne zvýšenie bezpečnosti letov.
Na základni Edwards už raketoplány pristávali
Discovery mohol v prípade núdze pristáť na asi dvadsiatich rôznych letiskách po celom svete, ktoré majú aspoň štyri kilometre dlhú pristávaciu dráhu.
Edwards patrí k najznámejším základniam amerických vzdušných síl a často sa používa na testovanie nových lietadiel. Bola tiež pôvodným miestom pristátia raketoplánov, prvých 49 misií pristávalo práve tu.
Pre štart raketoplánov je však vhodnejší mys Canaveral na Floride. Najmä preto, že odtiaľto raketoplány štartujú. Aj Discovery teraz budú musieť komplikovane prevážať späť na Floridu. Príprava na ďalší štart sa tým oneskorí.
Raketoplán na miesto štartu na chrbte prevezie špeciálne upravený boeing 747. Prevoz bude stáť asi milión dolárov. Z raketoplánu musia pred presunom odčerpať zostávajúce palivo a vyložiť prebytočný náklad, napríklad tony odpadkov, ktoré priviezli z Medzinárodnej vesmírnej stanice.
Prelet sa nemôže urobiť naraz, lietadlo má s raketoplánom na chrbte takú spotrebu, že musí cestou doplniť palivo. Naviac môže tiež letieť iba za dobrého počasia. (pm)
