BRATISLAVA - Výnosy z vkladov v bankách budúci rok pravdepodobne vzrastú. Banky by totiž mali menej peňazí dávať do Fondu ochrany vkladov. Za to sľubujú vyššie úroky.

Ak parlament schváli novelu zákona o ochrane vkladov, banky budú do fondu odvádzať 0,35 percenta z hodnoty chránených vkladov. Dnes platia 0,75 percenta, čo je najviac v krajinách Európskej únie. Fond slúži ako rezerva pre prípad krachu niektorej banky. Klientom skrachovanej banky vypláca ich vklady.

Skoršiemu zníženiu poplatkov bránil dlh, ktorý má Fond voči národnej banke. Po skrachovaní Devín banky nemal Fond dosť peňazí na vyplatenie všetkých chránených vkladov, a tak si požičal od centrálnej banky. Doteraz dlh spláca. V júli dlhoval ešte 4,872 miliardy korún.

Fond tvrdí, že aj po znížení príspevkov budú schopní tento dlh splácať. "Harmonogram splátok reaguje na príjmy a na základe toho sa každoročne aktualizuje a zreálňuje. Napriek zníženiu príspevku bánk veríme tomu, že ten úver čo najskôr splatíme," hovorí sa v stanovisku Fondu ochrany vkladov.

Príspevky do Fondu platia banky štvrťročne na základe výšky chránených vkladov za predchádzajúci štvrťrok. Ak sa poplatok do Fondu zníži na 0,35 percenta, bankám automaticky zostane k dobru 0,4 percenta z vkladov. Tie môžu použiť na zvýšenie úrokov z vkladov.

"Ak poplatok klesne na 0,35 percenta, je predpoklad, že väčšia časť toho zníženia by sa preliala do zvýšenia úrokov," hovorí analytik Tatra banky Robert Prega. "Je dokonca možné, že niektoré banky to budú chcieť využiť ako marketingovú stratégiu a ich reklamná kampaň k zvýšeniu úrokov dotlačí aj ďalších hráčov na trhu," dodáva.

Analytik Poštovej banky Miroslav Šmál tvrdí, že banky určite nezvýšia úroky až o 0,4 percenta, keďže usporené prostriedky sa rozdelia medzi klientov a banku. "K rastu úrokov navyše nedôjde okamžite, keďže na prispôsobenie úrokových sadzieb bude potrebný určitý čas. Do konečných sadzieb pre klientov sa rovnako premietne aj vývoj sadzieb na medzibankovom trhu," hovorí Šmál.

PETER CSERNÁK