"Teraz sa definitívne cítim diferentná," zahrala si so slovíčkami, snažiac sa naznačiť výnimočnosť chvíle, ktorú práve zažila. "A mám nové úslovie: Strieborný pocit je dobrý, no zlatý veľký."

Američanka Lauryn Williamsová (na snímke AP) na olympiáde v Aténach dobehla druhá za Bieloruskou Juliou Nesterenkovou. Tá v pondelok večer došprintovala vo finále stovky úplne posledná. Dve desatiny za Lauryn, ktorá je postavou "malé pivo", veď meria iba 157 centimetrov, ale svojim nohám vie dať obrovskú frekvenciu.

"Je to najväčšie víťazstvo v mojej kariére. Cítim sa skvele. Na kolo radosti s vlajkou nikdy nezabudnem," štebotala v Miami žijúca rodáčka z Pittsburgu. "Mala som veľmi dobrý štart a vedela som, že ak udržím rýchlosť, budem finišovať v popredí."

Spojené štáty, šprintérska veľmoc, si podvihli sebavedomie: mužskú stovku vyhral Justin Gatlin, ženskú Lauryn Williamsová.

Ale nielen Gatlin, aj Williamsovej veľa nechýbalo a v Helsinkách by neštartovala. Na domácej kvalifikácii dobehla tretia len stotinku pred štvrtou (Deversovou).

Tretia v Amerike, prvá na svete.

"O čom iní snívajú celý život, ja som stihla za rok," tvrdí. Naráža na vlaňajšok, v ktorom pochodila pol sveta - dovtedy ju poznal len málokto. Na aténskej olympiáde bola s ňou celá rodina. Zaplatila cestu do Európy otcovi, ktorý trpí leukémiou a ľadvinovými poruchami, svojej nevlastnej matke aj trom sestrám. Na Helsinki už akosi nezvýšilo, docestoval len akýsi rodinný priateľ. "Ale sledovali ma v televízii," nepochybuje. "Do Zürichu priletí ešte dedo," dopĺňa.

Úplne na záver nezabudne pripomenúť: "Aj z olympiády v Pekingu chcem zlato."