Na dráhe je to stále ten istý Kenenisa Bekele: vytrvalecké perpetuum mobile. Dnes už si však dokáže povedať svoje aj mimo nej. Či aj presadiť, to sa ešte uvidí.

"Preferujem desaťtisícku - päťtisícku tu nepobežím," oznámil najlepší atlét sveta v Helsinkách po tom, ako v pondelok na dlhšej trati suverénne obhájil parížsky titul a získal (spolu s krosovými) už desiaty svetový primát.

"Povedal mi, že sa necíti na dve disciplíny, ale ešte uvidíme - rozbehy na 5000 m sú až vo štvrtok," zareagoval etiópsky šéftréner vytrvalcov Tolosa Kotu.

Etiópska atletika má už na konte všetky možné medaily, chýba jej iba jediná - mužská zlatá z majstrovstiev sveta na päť kilometrov. Navyše, jej šéfovia si vysnívali dvojité helsinské double 5000 - 10 000 m: o ženské sa pokúsi Tiruneš Dibabová a o mužské sa mal Kenenisa Bekele.

Bekele však nemá s pokusmi o double najlepšie skúsenosti: predvlani na svetovom šampionáte v Paríži aj vlani na olympiáde v Aténach vyhral desaťtisícku, no na päťtisícke sa v prvom prípade musel uspokojiť s bronzom a v druhom so striebrom.

Kenenisa predvčerom nebežal sám. "V srdci so mnou bežala aj Alem," tvrdí. Prvá veľká Etiópčanova láska sa skončila tragédiou ako z najhoršieho sna. Štvrtého januára skolabovala počas fartleku, ktorý s ním absolvovala, a zomrela mu v aute, keď sa s ňou hnal do nemocnice. Osemnásťročnej talentovanej bežkyni Alem Techalovej zlyhalo srdce. Ôsmeho mája mali mať svadbu.

"Bola mojím všetkým. Ťažký rok. Nie som dobre pripravený," vravel po tom, ako suverénne oddirigoval desaťtisícku tak, aby hneď za ním dobehol jeho krajan Sileši Sihine.

Šokoval už pred tým, ako oznámil, že týmto behom sa jeho helsinská misia skončila. Odmietol totiž nachystaného tlmočníka, a namiesto v amharčine, odpovedal novinárom po anglicky.

Snúbenicina smrť ho vzala. Nemal chuť do tréningu. Počas štyridsaťdňového smútku ju dokonca nesmel mať. Napriek tomu v dvadsiaty piaty deň štartoval na halových pretekoch v Bostone - mysľou bol inde, finišoval o kolo skôr, zle ich zrátal. O pár dní v Birminghame utrpel prehru. Ortodoxní veriaci vraj naňho doma zazerali. Skonči so samoumáraním, behaj, aby si prežil, poradil mu holandský manažér Jos Hermens. Dodatočne vysvitlo, že Bekele sa istý čas tajne pripravoval v Amerike, čo vysvetľuje aj jeho zázračné pokroky v angličtine.

V marci štvrtý raz po sebe vyhral na krosových majstrovstvách sveta vo Francúzsku oba tituly. "V duši sa mi mieša radosť so smútkom," skonštatoval.

Odvtedy so zármutkom behá a víťazí ako predtým. Už však nepritaká všetkým a na všetko. V Helsinkách si postavil hlavu: jedna disciplína a dosť. "Som unavený," povedal.

Kto ho najlepšie chápal, bol manažér Hermens. Novinárov presviedčal, že o desať rokov pri zratúvaní, koľko svetových titulov Kenenisa Bekele získal ("20-25, to nie je podstatné"), nebude dôležitý jeden ďalší, ktorý vyžaduje dva ťažké behy na 5000 m bez zotavenia.

Dôležitá bola ešte Hermensova posledná veta: "A okrem toho má bežať v Zürichu a v Bruseli."

A všetko je jasné. Vo Švajčiarsku má Bekele v pláne z Helsínk odloženú päťtisícku a v Belgicku dokonca pokus o svetový rekord na dvojnásobnej trati.