Irán obnovil svoj jadrový program v Isfaháne. Zatiaľ sa síce vyhýba spusteniu jeho najcitlivejšej časti, ktorá vedie k obohacovaniu uránu, ale signalizuje, že príde aj na to. Dnes by o situácii mala vo Viedni mimoriadne rokovať Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE).

Už včerajší počin Teheránu je porušením dohôd s Európskou úniou a môže dostať celú kauzu pred Bezpečnostnú radu OSN.

Teherán ráta aj s prípadnými sankciami. Či by k nim rada skutočne prikročila, je otázne: minimálne Rusko by mohlo použiť veto. Iránu totiž napriek kritike z Európy aj Ameriky stále dodáva časti jadrových elektrární.

Viacerí americkí analytici oslovení denníkom Christian Science Monitor naznačujú, že Irán kalkuluje s rozdielnymi názormi Európy (diplomacia) a Ameriky (sila) na riešenie krízy aj so strachom Američanov, aby sa nezopakovala blamáž ako v prípade neexistujúcich irackých zbraní hromadného ničenia. Zásadný dôkaz, že Irán sa skutočne usiluje o výrobu jadrovej bomby, totiž zatiaľ neexistuje.

Irán zrejme ráta s tým, že sa mu nemôže nič stať. V sobotu odmietol návrh únie, ktorý mu ponúka celý rad ústupkov a dotácií, ak sa vzdá obohacovania uránu. Podľa Teheránu bol návrh "ponižujúci a urážlivý" a rokovania s Európu trvali pridlho.

Včera obnovil prevádzku v Isfaháne krátko po tom, čo tam dorazil inšpekčný tím medzinárodnej atómovej agentúry. Inšpektori sa mohli len prizerať, ako zamestnanci elektrárne spúšťajú prevádzku.

Irán v novembri minulý rok, keď mu hrozili sankcie, jadrový program pozastavil. Chcel tiež urobiť gesto Európanom, ktorí s ním na rozdiel od Američanov chceli vyjednávať.

Nový iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád sa tiež večer zbavil "jadrového vyjednávača" Hasana Roháního. Podľa európskych diplomatov pomerne prístupného pragmatika nahradí ultrakonzervatívec Ali Laridžání. Je blízkym priateľom najvyššieho duchovného ajatolláha Chameneího.

Podľa expertov to naznačuje, že nový prezident bude jadrovú krízu riešiť tak, ako mu poradia klerici. Tí si z jadrového programu urobili modlu a jeden zo základných kameňov islamského štátu.

Irán v taktike zadržiavania a drobných ústupkov, ktorú strieda so silnými rečami, bude zrejme pokračovať aj za Ahmadínedžáda. Tak získava čas a ak mu ide o získanie jadrovej bomby, je to ideálna taktika. Americký analytik Henry Sokolski pre Wall Street Jorunal povedal, že odhad amerických tajných služieb, že Irán bude mať jadrovú bombu až v roku 2012, je nereálny. "Myslieť si, že sú na tom horšie ako Američania v roku 1940, je absurdné."