Štát roky nedostal zo svojho podielu v Slovak Telecome ani korunu. Majoritný akcionár totiž bránil výplate dividend. Až po hrozbe štátu, že predá zvyšný podiel v Telecome, sa akcionári dohodli na výplate 4,3 miliardy korún z nerozdeleného zisku minulých rokov. V nasledujúcich dvoch rokoch opäť Telecom neplánuje vyplácať žiadne dividendy. ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
BRATISLAVA - Ministerstvo financií očakáva, že na budúci rok do štátneho rozpočtu z dividend podnikov pritečie oveľa menej peňazí ako tento rok. Príjem štátu z majetkovej účasti v podnikoch by mal klesnúť o tretinu. Zisky zo štátnych podnikov sú pritom po eurodotáciách najdôležitejším nedaňovým príjmom štátneho rozpočtu. Rezort financií preto nabáda ostatné rezorty, ktoré spravujú akcie štátnych alebo pološtátnych podnikov, aby pritvrdili vo vymáhaní čo najvyšších dividend. Tomu často nie sú naklonení zahraniční investori, s ktorými sa štát o niektoré podniky delí. Ich záujmom je skôr ponechať zisk v spoločnosti.
Tento rok štát na dividendách získa vyše 18 miliárd korún, ktoré pochádzajú zo ziskov podnikov za rok 2004. To je zatiaľ najviac, koľko štát dokázal zo svojich podnikov vyťažiť vo forme dividend.
Zisky štátnych podnikov poklesnú
Tohtoročné hospodárske výsledky podnikov podľa odhadov už nebudú také priaznivé, čo sa prejaví v príjmoch rozpočtu na budúci rok. Ministerstvo financií odhaduje, že na dividendách vyberie vyše 12,6 miliardy korún.
Príčinou nižších výnosov je klesajúca ziskovosť štátnych podnikov. V strate tento rok skončia napríklad doteraz pomerne výnosné Slovenské elektrárne, čo znamená, že nevyplatia ani žiadne dividendy. Podiel na zisku z elektrární bol pritom doteraz významným zdrojom rozpočtu. Podľa ministerstva hospodárstva ziskovosť elektrární znižuje vynútené prevádzkovanie zariadení v závode Elektrárne Nováky a vo Vojanoch, nadhodnotené tržby za podporné služby Slovenskej elektrizačnej a prenosovej sústavy a nevýhodné zmluvy s Paroplynovým cyklom a hlinikárňou Slovalco. O zisk z hospodárenia by sa štát od budúceho roku mal deliť s talianskym Enelom, ktorý vyhral tender na kúpu 66 percent akcií elektrární.
Nižšie zisky tento rok pravdepodobne prinesú aj spoločnosti distribuujúce elektrinu, ktoré sú už v procese doprivatizácie. Ako prvá by mala byť kompletne sprivatizovaná Západoslovenská energetika, ktorá by mala posledné dividendy štátu priniesť zo zisku v roku 2006. V zvyšných dvoch distribučkách štát príde o svoj podiel o rok neskôr.
Zisk ešte neznamená, že budú dividendy
Hoci niektoré podniky skončia aj tento rok so ziskom, štát z dividend neuvidí ani korunu. Dôvodom je potreba rozsiahlych investícii, na ktoré sa pravdepodobne použije aj celý dosiahnutý zisk. Príkladom je bratislavské letisko, mnohé teplárenské podniky alebo Slovenská pošta, ktorej zisk sa použije na stabilizáciu podniku.
Naopak vysoký zisk ešte neznamená, že bude aj vyplatený akcionárom. Zahraničný investor môže jeho vyplácanie blokovať. To je prípad Slovenského Telecomu, ktorého majoritný akcionár Deutsche Telecom bránil výplate dividend. Až po hrozbe štátu, že predá zvyšný podiel v Telekome, sa akcionári dohodli na výplate 4,3 miliardy korún z nerozdeleného zisku minulých rokov.
Problémom nízkych dividend je aj malý podiel v podniku, ktorý štátu nezaručuje dostatočné hlasovacie práva. Tak je to v prípade Poštovej banky, kde štát vlastní len 0,15 percenta. Napriek tomu, že banka dosiahne zisk, v rozhodovaní o vyplatení podielu štát prehlasujú ostatní akcionári.
Štát je zlý vlastník
Ministerstvo financií s výškou dividend nie je spokojné. Sčasti to pripisuje štátnemu vlastníctvu. "Vývoj v niektorých akciových spoločnostiach s účasťou štátu svedčí o ich neefektívnom riadení a nedostatočnej úrovni ziskovosti a vyplácania dividend. Tieto spoločnosti by sa mali postupne sprivatizovať, do momentu predaja by však mali byť zamerané na dosahovanie zisku a následnú pravidelnú výplatu dividend," píše sa v analýze ministerstva.
Štát je zlý vlastník aj podľa ekonómov. "Štátom ovládané podniky sú zvyčajne neefektívne. Dôvodom je, že sa ich prostredníctvom často presadzujú aj iné záujmy, ako čisté dosiahnutie zisku. Napríklad politické. So zmenou politickej garnitúry potom nastáva aj zmena vedenia v štátnych podnikoch. Na ich čele väčšinou nestoja skutoční odborníci, ale politickí nominanti," myslí si ekonomický analytik Robert Prega.
