Americký valibuk Adam Nelson vo veľkých súťažiach pripomína rozzúreného býka. Najprv si z hľadiska vypýta potlesk, potom sa mu zavďačuje divadlom. Cestou do kruhu šmarí teplákovú blúzu, vzápätí s revom ako pavián kozmickou rýchlosťou rozkrúti otočku a následne šmarí aj guľu - spravidla tak ďaleko, že rozhodcovia nachystaní na konci výseče odskakujú, aby ich nezranila.

"Emócie ma robia silnejším," tvrdí 30-ročný Atlanťan, ktorý v študentských rokoch hrával americký futbal. V sobotu večer v Helsinkách štyrikrát prehodil 21 metrov a sám sa priznal: "Po poslednom pokuse Holanďana Smitha som bol emóciami úplne mimo." To preto, že sa konečne dočkal zlatej medaily. Strieborných má celú sériu: päť len od roku 2000 z dvoch olympiád a troch svetových šampionátov (vrátane jedného halového). "Kruh sa uzatvoril: na olympiáde v Sydney mi zlatú medailu spred nosa o osem centimetrov vzal Fín Arsi Harju, teraz som sa v jeho krajine ja stal majstrom sveta," vyhlásil Nelson.

Za primát mu na konto čoskoro pribudne 60-tisíc dolárov. Začiatkom roka by mu padli lepšie. "Potreboval som peniaze na pokračovanie v kariére a nemal som," vysvetľoval. Napokon sa dal na internetové promotion pre akúsi firmu na lekárske technológie, od ktorej dostáva dvanásťtisíc dolárov mesačne a stravné lístky. "Mnoho ľudí má negatívny názor na vrh guľou," priznal. "Je čas, aby sponzori zmenili pohľad. My guliari sme teraz dobrí chlapci."

(mo)