Konopkovci odhádzali v sobotu v Helsinkách dokopy deväť súťažných pokusov. Kladivár Miloslav len tri kvalifikačné. Guliar Mikuláš aj tri finálové. Túžil po šiestich.

Milo prvé tri ranné bratove vrhy nevidel, ale okamžite vedel ich hodnotu. "Prepašoval som mobil až na hlavný štadión," smial sa.

Slovenský guliar ešte nikdy nebol vo finále letného svetového šampionátu. Zdalo sa, že nebude ani tentoraz. Miki mal po druhej sérii na konte iba 19,73 m. Bol ďaleko od limitu 20,25, ba aj od dvadsiatky, výkonu, ktorý sa črtal ako posledný postupový.

Po 20,39: Neviem, ako som to hodil

V poslednej sérii sa však Miki zbuntošil. Keď guľa dopadla do výseče, vyleteli mu ruky - 20,39. Lepší výkon sa ráno podaril iba štyrom jeho súperom.

"Neviem, ako som to hodil," krčil plecami bezprostredne po kvalifikácii. "Väčšinou viem, ako a prečo guľa letí správne a ďaleko či chybne a blízo, ale tentoraz netuším, ako to tam padlo."

Rozcvička mu vraj vyšla hviezdne, aj úvodný pokus 19,73 mal slušné parametre. "V druhom som veľmi chcel a tým som to pokazil. Ostala mi jediná možnosť."

Vypadol pochudnutý halový majster Európy 2002 Španiel Manuel Martínez, ba aj líder svetových tabuliek Američan John Godina, ktorý sa chystal k trom titulom majstra sveta pridať štvrtý.

"O koľkej sa vlastne začína finále? Ani presne neviem. Až dosiaľ som žil len a len kvalifikáciou," rozmýšľal Miki.

Kladivár Milo kvalifikáciou začal aj skončil. V prvej aj tretej sérii poslal náčinie do bočných strán klietky, raz pravej, raz ľavej, a v druhej doletelo len na vzdialenosť 72,91 m. Menej tento rok ešte nehodil. Pritom, ako tvrdil, ani pred jednými pretekmi necítil lepšiu formu.

Nepôsobil však zroneno: "Chvalabohu, postúpil aspoň jeden z nás."

Po 19,72: Dvadsať by nič neriešilo

"Finále budú úplne nové preteky," avizovala slovenská guliarska jednotka.

Aj boli. Do večera sa guliarske hviezdy prebudili a spustili koncert.

Holanďan Rutger Smith udal tón už uprostred prvej série - 21,29. Vzápätí, ešte pred úvodným pokusom, sa vyburcoval Američan Adam Nelson. "Až do nepríčetnosti," poznamenal Miki. Teatrálnosti Nelsonovho štýlu mu zjavne nekonvenujú.

Také kvalitné guliarske finále zažili majstrovstvá sveta iba raz - v Edmontone v roku 2001. Na postup medzi osem najlepších bolo treba 20,58 m.

Mikuláš Konopka toto leto neprehodil dvadsať metrov len na dvoch pretekoch: v júni v Prahe (19,85) a v júli tesne pred MS v Aarhuse (19,22). Tretími bolo sobotňajšie finále MS.

"Chcel som dvadsať, ale ani to by dnes nič neriešilo," vravel. "Na 20,58, čo bolo treba na užšie finále, som nemal. Možno doma v Želiezovciach v súťaži, v ktorej by o nič nešlo a hnali by ma vlastní priaznivci. Toľko som dosiahol tento rok len raz. Osobný rekord mám lepší len o osem centimetrov."

Začal nižšie ako v kvalifikácii a pridával, no len centimetre: 19,33 - 19,67 - 19,72.

V prvých dvoch pokusoch pôsobil chladne. Pred tretím sa mu z tváre zračilo odhodlanie. Po ňom zahrešil a začal sa baliť. Dlhý deň sa preňho skončil.

Už tretí raz po sebe (v rozpätí necelého roka) dosiahol Miki na vrcholnom podujatí podstatne kvalitnejší výkon v kvalifikácii, ako potom vo finále: na olympiáde, halových majstrovstvách Európy aj letných svetových. Vo všetkých prípadoch bola kvalifikácia a finále v jeden a ten istý deň.

"Model dvoch súťaží v jeden deň mi nevyhovuje," pripustil.

Je to v hlave? V kondícii? V rýchlosti?

"Je to v sile," odvetil. "Ja drepujem dvesto kíl, kým tí tristo.Taký Cantwell je silný ako grizly. V Helsinkách síce ostal bez medaily, ale neprekvapí ma, keď na rok zlepší svetový rekord." Jeho značka leží už pol druha desaťročia vo vzdialenosti 23,12 (drží ju Američan Barnes z roku 1990).

"Aj jedenáste miesto teší a ani 19,72 nie je až taký zlý výkon," presviedčal nás aj sám seba, keď sme sa lúčili.

Konopkove posledné veľké súťaže