"Minule mi Maťo povedal, aby som ocheckovala ten nový disko bar na Bajkalskej. Hovoril, že sa tam mám ísť pozrieť na pekných chalanov, aj sa tam dobre tancuje, fajn muzika a tak. Tak som išla... a neuveríš: Som tam videla h-ho-homosexuála. Bolo ich tam plno. Sa tam držali za ruky, bozkávali sa spolu, sa na seba lepili... sme rýchlo vypadli, čo keby nás tam niekto znásilnil? Martina už v živote nechcem vidieť," povedala bratislavská šestnástka svojej spolutrpiteľke - kolegynke, taktiež cool pipke z povolania.

Byť gay na Slovensku je fakt škandál. Niekedy na to zabúdam a potom ma z mojej alternatívnej reality, kde sa ľudia majú radi bez ohľadu na to, koho milujú, vytrhne jedna poznámka alebo rozhovor, prípadne článok v novinách. Aj nedávno, keď som otvoril náš najinformatívnejší, najpredávanejší a najzbytočnejší denník, dozvedel som sa, že Vašo Bevelaqua, bývalý moderátor TA 3 a momentálne moderátor RaňaJOJok, je gay. Gayom to bolo jasné už dlhšie, nielen preto, že sa to dá uhádnuť (vycítiť), ale aj preto, že ho občas vídať na pochybných miestach. Robil sa z toho škandál, ako zo všetkého, čo v NČ vytlačia.

Omnoho viac, ako tento miničlánoček, ma zaujalo, ako Vašo reagoval, keď sa ho Andrej Bičan kedysi vo svojej relácii pýtal, či je homosexuál. Bez jediného zaváhania v hlase to rezolútne poprel. Konečne sa mohol zbaviť toho bremena klamania a vymýšľania si historiek o tom, ako bol niekde s nejakou babou, hentam s inou a inde zase s ďalšou... ale nevyužil túto šancu a radšej znova zaklamal a dostal sa ešte hlbšie do obludného spletenca výmyslov a neprávd, z ktorého sa potom ťažko vychádza so cťou a vztýčenou hlavou. Prečo?

Minule som bol v meste s kamarátom, v jednej kaviarni pre "normálnych", a ako vždy prišla reč na vzťahy a nové objavy. Rozbehol som sa, kým ma kamarát neprerušil: "Nerozprávaj tak nahlas, mohli by nás začuť títo skíni naokolo," a pozrel na značne znechutených a zazerajúcich ľudí sediacich pri nás: pána a pani v strednom veku, dvojicu chlapov popíjajúcich pivko, mladý párik reprezentujúci zdravé jadro a budúcnosť spoločnosti.

Až vtedy som si uvedomil, že ako gay nie som taký slobodný človek a len ťažko sa ním budem stávať, lebo si budem musieť starostlivo vyberať ľudí, ktorým dôverujem. Nebudem môcť držať svojho frajera za ruku na ulici, nebudem môcť pred každým pravdivo odpovedať na otázku "Ako sa má frajerka?" v práci budem musieť skrývať svoju orientáciu, ak mi bude záležať na kariérnom postupe... a vždy, keď o tom budem hovoriť, budem si musieť dávať pozor na to, kto počúva. Ak sa teda rozhodnem, že pôjdem bezpečnejšou cestou menšieho odporu, budem sa skrývať a vynakladať veľké úsilie na zatajovanie svojej skutočnej identity. A túto premrhanú energiu by som rozhodne mohol využiť aj produktívnejším spôsobom.

Vašo Bevelaqua je predsa len odo mňa starší a má omnoho viac skúseností s tým, ako bežný Slovák reaguje na homosexualitu. Sám poznám chalana, ktorý stratil prácu vo veľkej firme, lebo ho sekretárka videla držať sa na ulici za ruku s chlapom a neváhala bežať za šéfom pobočky. Trocha sa to skomplikovalo tým, že chlap bol šéfov syn a šéf usúdil, že keď sa zbaví pôvodcu choroby, vylieči aj svojho syna. Dostal padáka s dôvodom: Nevyhovujúci typ na komunikáciu so zákazníkmi. Syn sa nevyliečil a doma ešte stále majú krízu.

Kamarát si medzičasom našiel inú prácu a hneď na začiatku vyvalil, že je gay a ak s tým majú problém, nech ho nezamestnávajú. Nemali, ale nakoniec odišiel aj sám, lebo keď sa správa rozkríkla medzi zamestnancami, nemal pokoja: oplzlé vtipy, narážky, ohováranie, a obrázky na počítači...

Vašo nakoniec kapituloval a prezradil svoju orientáciu novinám. Myslím, že len málo bežnej Slovače si toto gesto všimlo, ale pre nás gayov je to dosť dôležité. Je však paradoxné, že množstvo slovenských celebrít, ktoré ľudia uznávajú ako ikony, vzory a morálne idoly, sú utajení gayovia a lesbičky a nikdy asi nevyjdú z tieňa, lebo sa boja o svoje postavenie. A v tých extrémnych prípadoch aj o svoje zdravie a bezpečnosť ľudí vo svojom okolí.

Autor: OSKAR BRENNTAG