Dnes sú presne dva mesiace od položenia základného kameňa prvého domu našej "slovenskej dedinky" v okrese Dikwella na juhu Srí Lanky. Práce naozaj pokročili. Máme dokončených 23 základov domov. Pri 20 domoch už zdvíhame múry a 15. augusta by mal byť dokončený prvý dom. A ak všetko pôjde podľa plánu, koncom septembra budeme finišovať s posledným. Budeme jednými z prvých na celej Srí Lanke.

Bol by som rád keby to bolo také jednoduché, ako to znie, bohužiaľ, nie je. Každý deň prinesie nejaké prekvapenie. Zatiaľ sa mi darí nerezignovať a vytrvať v boji aj keď sa priznám, že som si rozložil sily asi presne do konca môjho kontraktu, ktorý vyprší o dva mesiace. Dovtedy chcem, aby stálo prvých 25 domov a aby sa do nich začali sťahovať prví ľudia, ktorí už pol roka nemajú kde bývať.

Novým nepriateľom našej výstavby je čoraz silnejší dážď. Pokiaľ doteraz bol iba večer, teraz je už niekoľkokrát za deň. Musíme tak urýchlene spevňovať svahy ciest a pozemkov, aby sa nám domy a cesty nezačali zosúvať. To si vyžaduje rýchle investície. A aj napriek tomu, že mnohé z týchto prác sme mali sľúbené od srílanskej vlády, nemôžeme si dovoliť už čakať a musíme ich zaplatiť sami. Prirodzene, veľmi pochybujem, že nám vláda financie vráti.

Najnovšie nám zástupca srílanskej vlády, prednosta z Dikwelly pán Sumith, oznámil, že všetky stromy, ktoré sme museli pre výstavbu vyťať a ktoré používame na výstavbu, musíme riadne odkúpiť. Ide o 13 kokosových paliem, ktoré napriek nášmu veľmi starostlivému umiestňovaniu domov medzi stromami museli uvoľniť miesto cestám a domom. Bola to pre mňa zarážajúca požiadavka zaváňajúca skutočným nevďakom. Prišli sme postaviť domy, pomôcť ľuďom a vláde a musíme si za to ešte aj zaplatiť. Hovoril som Sumithovi: "Nepomáhate nám s ničím, nezaplatíte nič, staviame domy, cestu, infraštruktúru a musíme pri tom vyťať aj nejaké stromy a vy chcete aby sme si za to, že vám pomáhame ešte aj zaplatili? To naozaj vláda ničím neprispeje?"

"Musíte chápať, také sú zákony," odvetil mi svojím klasickým argumentom - on je iba štátny úradník. Bol som rozhorčený a nechápal som toľký nevďak, až pokiaľ som sa nezúčastnil na stretnutí politických predstaviteľov celého kraja. Sumith sa za nás bil: vysvetľoval a mal dobré argumenty. Nakoniec rezignoval a povedal, že tie stromy kúpi z vlastných peňazí - lebo vraj ide o princíp...

Autor: PAVOL MAKÝŠ