Michael Douglas a Sharon Stone na Slovensku po slovensky. Aj keď to, čo počuť z televízora, by ste medzi ľuďmi nezačuli. FOTO - ARCHÍV ČTK
Viete, aké to je, keď si v programe vyhliadnete obľúbený film. Ponáhľate sa z mesta, všetky záležitosti si vybavíte, aby ste s úderom hodiny H sedeli pohodlne rozvalení na gauči, niektorí aj s vagónom popcornu, bezodnými zásobami čokolády, orieškov a tekutín. Deti po makovom odvare spia ako polená a Michael, Kevin, Sharon, či Robert patria na kúsok noci len a len vám.
Film sa začína, vám sa v naširoko roztvorených zreničkách zrkadlia titulky. Úvodná scéna, už sa od nedočkavosti mrvíte na deke, a zrazu Sharon alebo Michael otvoria ústa. Zbohom romantika, zbohom napätie! Priamo vo vašej obývačke začína svoj útok slovenský dabing na čele s Jožkom Vajdom.
Keď prvýkrát počujete archaické "kefovať" v nejakej famóznej prekladovej perle (ach, ako krásne jednoducho to znie v origináli: Did you fuck her?), prikrčíte sa za popcorn a dúfate, že Michael nevidí, ako sa zaňho hanbíte, pretože on naozaj za nič nemôže. Keď však po pár "podliakoch," "pätolízačoch," a "nehanebníkoch" len vystrašene kukáte spod gauča, musí byť jasné nielen Michaelovi, ale aj Jožkovi a celému štábu, že niekde "museli spraviť prešľap".
Oni však na vaše veľké prekvapenie zvolajú "došľaka" alebo "čert aby to vzal" a pokračujú v započatom. Vám neostáva nič iné, ako rozosmiať sa v najnapínavejšej scéne a pustiť si dévedečko, alebo ísť si čítať knihu (alebo si zakefovať). "Ničomníci jedni!" frflete cestou do postele, "takto nám pohnojili film."
Nechápem, prečo sa u nás filmy dabujú takýmto pekelným štýlom. Prečo, ak máme naozaj len pár dobrých hercov-hlasov a ľudí, ktorí dokážu normálne upraviť dialógy, sa "nevykašľeme" na dabing a nepúšťame filmy v originálnom znení s titulkami. Robia to tak napríklad v Chorvátsku či Portugalsku a nezdalo sa mi, že by tým ich materská reč alebo národná hrdosť nejako utrpeli.
Okrem toho, že by sa ušetrilo, je tu aj celkom dobrá šanca, že by sa ľudia zlepšili v cudzích jazykoch. No a v neposlednom rade by rozhodne išlo o kultúrnejší a autentickejší zážitok.
modrovichova.blog.sme.sk
Autor: MÁRIA MODROVICHOVÁ
