Dnes krátko po pol jedenástej nášho času by tam mal pristáť raketoplán Discovery. Pristávací manéver by mohlo ešte zhatiť neočakávane zlé počasie: potom by raketoplán zrejme pristál o deň neskôr v Kalifornii alebo Novom Mexiku.
Všetci sa však chystajú nadnes. Sedemčlenná posádka, ľudia v riadiacom centre, príbuzní astronautov aj politici. Pozerať na riskantné pristávanie sa budú členovia Kongresu aj Biely dom. To, ako dopadne, na dlhé roky ovplyvní americké angažovanie sa vo vesmíre. Po katastrofe Columbie, ktorá sa odohrala práve pri pristávaní, by ďalší "lapsus" znamenal aspoň načas koniec Bushovým víziám o návrate Američanov na Mesiac aj ďalších programov.
Katastrofu si včera nikto nepripúšťal, aj keď nikto silácky nevyhlasoval, že sa nemôže stať. "Nie som tu na to, aby som vám rozprával, že som si stopercentne istý, že sa nič nemôže stať. Bolo by to klamstvo a bláznovstvo," povedal na tlačovke Wayne Halle, projektový manažér Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Jeho zamestnávateľovi ide o veľa: o prestíž, budúcnosť aj ďalšie peniaze na vylepšovanie raketoplánov.
Pristávanie je rovnako ako štart jedným z najkritickejších momentov letu: záťaž raketoplánu je pri prekonávaní atmosféry veľmi veľká.
Navyše pri štarte Discovery nastala rovnaká porucha, ktorá viedla k rozpadu a zhoreniu Columbie nad Floridou v roku 2003. Kus peny z vonkajšej nádrže opäť poškodil tepelnú izoláciu raketoplánu. Práve tá dostáva najviac zabrať pri pristávaní.
Tentoraz sa však v NASA odhodlali k bezprecedentnému riešeniu: astronauti Stephen Robinson a Soiči Noguči vystúpili do vesmíru. Robinson potom poruchu opravil. V NASA dúfajú, že to bude stačiť.
"Budeme teda pekne spokojní, keď ich uvidíme vystupovať z raketoplánu," hovoril novinárom riaditeľ letu Paul Hill. Dodal, že oslavovať bude až potom.
Včera ešte astronauti kontrolovali na lodi čo sa dalo. Súbor testov, ktoré museli urobiť nebol ešte nikdy taký zložitý.
Poslednýkrát si astronauti prešli celý postup pristávania a skontrolovali všetky prístroje. "Je čas ísť domov a ďalej pracovať na tom, aby boli raketoplány lepšie a pripravené lietať aj v budúcnosti," povedala po testoch veliteľka Discovery Eileen Collinsová.
V piatok sa objavili špekulácie, že ak všetko pôjde dobre, mohol by nasledujúci raketoplán letieť už v septembri. No to je zrejme trochu idealistické. NASA priznáva, že teraz má zoznam asi 47 "malých a väčších" položiek, ktoré musí vyriešiť pred ďalším štartom. Doteraz už práce na vylepšovaní stáli takmer 1,4 miliardy dolárov.
Trinásť dní, ktoré astronauti strávili na palube raketoplánu sa nehovorilo o ničom inom len o tom, či sa vrátia domov v poriadku. Ľudia z NASA sú nahnevaní. Hovoria, že sa vôbec nepísalo o tom, že astronauti doplnili zásoby na Medzinárodnej vesmírnej stanici ISS, urobili niekoľko opráv a niekoľko výskumných úloh. Médiá im na to odpovedajú: to bude zaujímavé až vtedy, keď dnes všetko dobre dopadne. (mik)
