Martin Lipták, Andrea Berger a Jana Buchová, trojica, ktorá sa rozhodla precestovať Čínu na vlastnú päsť.
Hoci Slováci čoraz častejšie navštevujú exotické krajiny na vlastnú päsť, málokto sa odváži do Číny. Predsa len je to krajina s problematickou povesťou. Niekto sa bojí, že tam nie je dosť bezpečne, iný, že by sa nedohovoril. Jana Buchová a jej priatelia, Martin Lipták a Andrea Berger sa tam napriek tomu vybrali a Čínu precestovali bez cestovnej kancelárie. Dve ženy a jeden muž podnikli cestu, ktorá trvala osemnásť dní a vrátili sa nadšení. Našli tam priateľských ľudí, úžasnú prírodu a fascinujúcu históriu. Po krajine sa pohybovali bez problémov a ubytovanie a strava boli na európske pomery neobvykle lacné.
Precestovať Čínu na vlastnú päsť sa trojica Slovákov rozhodla preto, že žiadna z cestovných kancelárií neponúkala program, ktorý by im na sto percent vyhovoval. Ďalším dôvodom boli peniaze. Zájazdy cez cestovky vyjdú drahšie, než keď človek cestuje sám. Čo všetko si však treba vybaviť?
"Samozrejme, vízum," zdôrazňuje Jana Buchová. "Čaká sa naň týždeň a stojí 1200 korún. My sme sa dali aj zaočkovať. Pri ceste do Číny to síce nie je povinné, a nie je to ani lacné, ale istota je istota. Injekcie proti hepatitíde a brušnému týfusu nás stáli šesťtisíc. Ďalej sme si kúpili letenku. Najlacnejšia bola s Aeroflotom a stála pätnásťtisíc. Bolo to z Prahy cez Moskvu do Hongkongu a let bol absolútne v pohode."
Prvé dojmy
Počas celého pobytu sa trojica cítila bezpečne. Akurát prechod medzi Hongkongom a ČĽR bol trochu problematický:
"Hongkong síce oficiálne patrí pod Čínu, no prakticky to tak nevyzerá. Pri prechode treba prejsť cez zdĺhavé kontroly a vyplniť množstvo papierov. Nás tam držali skoro polhodinu, veľmi podrobne preverovali všetky doklady."
Inak už cestovatelia počas pobytu nezažili žiadne obmedzenia. Policajti síce boli na každom kroku, ale nijako to neprekážalo.
Čína je krajina veľkých extrémov. Sú tam moderné letiská, množstvo autostrád a obrovské vlakové stanice s prvkami tradičnej čínskej architektúry, ktoré pripomínajú paláce. Aj vlaky sú mimoriadne čisté a pred vagónom víta cestujúcich upravená stewardka. Keďže na perón púšťa až tesne pred odchodom vlaku, nie je tam tlačenica. Vo veľkých mestách však sklenené veže bánk a prepychových hotelov susedia s rozpadajúcimi sa vidieckymi domčekmi. Je tam aj veľa žobrákov, väčšinou zhromaždených pri vstupe do metra.
"Nestretli sme sa však so žiadnymi nepríjemnosťami. Maximálne, že sme si prenajali rikšu a povedali meno konkrétneho hotela, no rikšiar nás odviezol inam, kde mal dohodnutú províziu."
Bývanie
Jana odporúča už pred cestou si dobre premyslieť, čo chceme z veľkej krajiny vidieť.
"Drobné zmeny v programe sa dajú robiť aj dodatočne, ale zásadné nie. Vzdialenosti sú veľké, takže ak si človek zmyslí, že by chcel ešte niečo vidieť mimo plánu, môže trvať aj deň - dva, než sa tam prepracuje."
Po Číne sa trojica pohybovala vlakmi, autobusmi a miestnymi leteckými linkami. Pomohli si sprievodcom Lonely planet, kde sú tipy nielen na výlety, ale tiež na ubytovanie aj s cenami hotelov. Ubytovanie si však netreba dopredu zabezpečiť. V niektorých mestách čakajú na turistov majitelia hotelov už na vlakovej stanici a ponúkajú svoje služby.
"Najlacnejšie sú hostely a v nich takzvané "dorm beds". Znamená to, že na izbe je až osem ľudí a kúpeľňa a WC sú spoločné. Stojí to však len 15-20 juanov a jeden juan je menej než štyri koruny. My sme ale najčastejšie bývali v trojposteľových izbách, ktoré sú tiež cenove výhodné. Najdrahšie boli v Pekingu, kde sme platili 70 juanov na osobu a najlacnejšie v Yuangshuo, kde trojka stála 22 juanov. Najlepšie ubytovanie sme však maliv Chengdu v Mix Hosteli. Stretli sme tam veľa mladých ľudí, ktorí cestovali rovnakým spôsobom ako my. A hoci WC a kúpeľňa boli spoločné, boli veľmi pekné, sprchy boli napríklad v drevených kabínkach. V takomto type ubytovania ponúkajú turistom celý servis - pranie, pripojenie sa na internet, výlety, odvoz na letisko, prenájom bicyklov..."
Kuchyňa
Problém nebol ani so stravou.
"Zahraničné jedlá ako pizza sú trochu drahšie, no domáca kuchyňa je lacná. Napríklad porcia fantastických pražených rezancov so zeleninou a mäsom stála asi
10 juanov. Výborne bolo aj ich pivo Tsing Tao, niekde ho mali už za tri juany."
Čo sa týka nakupovania, Jane Čína pripomenula arabské krajiny. Všade treba handlovať, snáď až na pár obchodov s oficiálnymi cenovkami.
"Je to taká hra. Obchodníka sa spýtate koľko a on zašušle - giv ju gud plajs maj flend a povie sumu. Keď pokrútite hlavou, že je to priveľa, predavač ukáže na kalkulačku, aby ste naťukali vlastnú sumu a potom si trhá vlasy, že je to málo a nič nezarobí. Trvá na vyššej cene, no keď ste už von z obchodu, zakričí "okeeej". Vie, že keď tovar nepredá aspoň za vašu cenu, nezarobí vôbec. Na druhej strane napríklad v autobuse sa nám stalo, že sme si dohodli cenu a keď sme už sedeli, zrazu chceli ešte extra peniaze za batožinu, že je príliš veľká."
V čínskej domácnosti
Hoci Číňania veľmi nerozprávajú po anglicky, dá sa s nimi dohovoriť rukami-nohami, lebo majú záujem pomôcť cudzincom.
"Boli veľmi priateľskí a sympatické bolo, ako si vedia užívať život. Keďže často bývajú v skromných podmienkach, veľa vecí sa odohráva na ulici. Vidíte tam ľudí pozerať televíziu, cvičiť alebo hrať bedminton. V parkoch sme dokonca videli tancujúce páry."
Slovenskí cestovatelia sa v jednom z hostelov zoznámili s dvojicou čínskych študentov.
"Poprosili sme ich, či by nám nepomohli nakúpiť čaje a koreniny. Na potravinách je všetko v čínštine, takže nakupovať je tam dosť ťažké. Boli veľmi ochotní, išli s nami a my sme ich za to pozvali do čajovne. Spriatelili sme sa a Van nás zase pozval k sebe domov. Vraj jeho mama je výborná kuchárka a pripraví nám tradičné čínske jedlá. Jasné, že sme neodmietli."
Slovenských cestovateľov prekvapilo, v akých skromných podmienkach rodina žila, hoci zďaleka nešlo o najchudobnejšiu vrstvu. Vanov otec bol primár, mama tiež pracovala v nemocnici.
"Mali dvojizbový byt, veľmi jednoducho zariadený. Kuchyňa mala asi dva metre štvorcové, varič musel stáť na balkóne. Večera však bola úžasná. Vanova mamina pripravila asi sedem druhov jedál - úhora, kačicu, zajaca, zeleninu, ovocný šalát, a "dumplingy", ktoré nás aj naučila variť. Boli naozaj veľmi pohostinní. Pripomínalo mi to našu slovanskú pohostinnosť, s ktorou sa na "západe" príliš nestretnete."
Cestovný denník
Slovenskí cestovatelia začali potulky Čínou v Hongkongu. Vraj naň stačia dva dni, no treba si zájsť do prístavu a previezť sa na Hongkong Island a lanovkou na Victoria Peak. A ešte treba vidieť sochu Budhu.
Z Hongkongu pokračovali do Guangzhou. Mesto však na nich nespravilo veľký dojem, s výnimkou riečneho ostrova Shamian Dao, kde zaujímavá koloniálna architektúra. Naopak, očaril ich Peking, kam sa prepravili lietadlom asi za šesťtisíc korún.
"Nadchol nás najmä výlet k Čínskemu múru a Zakázané mesto. Bol to zážitok, prechádzať sa po miestach, kde voľakedy nemal bežný človek šancu dostať sa. Zaplatili sme si sprievodkyňu, ktorá nám vysvetlila celú históriu. Napríklad, ako sa volil nový cisár, lebo v Číne neplatilo, že to musí byť prvorodený syn. Následníka si cisár vyberal spoločne so svojou matkou, cisárovná mu zase vyberala konkubíny. Vraj skôr než ich uvidel on, spravila si vlastný výber a najkrajšie poslala preč."
Janu uchvátil aj Xian, kde archeológovia objavili celú hlinenú armádu.
"Ešte neodkryli všetkých bojovníkov, no predpokladá sa, že ich tam je až šesťtisíc. Je neskutočné, že niekto niečo takéto vytvoril. Všetci vojaci z terakoty boli v životnej veľkosti a každý bol iný."
Chengdu, hlavné mesto provincie Sichuan, je preslávené pikantnou kuchyňou a pandami, ktoré tam žijú vo voľnej prírode. Trojica navštívila jedno zo záchranných centier pre vzácne zvieratá, kde mohli pozorovať zo štyroch metrov, ako sa kŕmia bambusom. V Guiline podnikli výlet na typické terasovité ryžové polia, rozmiestnené na kopcoch. Poslednou zastávkou bol Yangshou, mesto v ktorého okolí sa nachádzajú zvláštne špicaté vrchy.
"Yangshou je turistickým mestom v pravom slova zmysle. Na jednej strane to bol oddych, lebo všetci hovoria po anglicky, na druhej strane je tam veľmi veľa predavačov suvenírov, ktorí vás obťažujú na každom kroku. Hoci Číňania nie sú v nanucovaní tovaru takí vytrvalí ako obchodníci v arabských krajinách, predsa len to bolo nepríjemné. Najmä, keď ste si zašli do kaviarne či reštaurácie, ktoré mali sedenie vonku. Niektorí podnikaví majitelia to využili a ponúkali drahšie posedenie na strechách a terasách kam predavači nesmeli."
Z Yangshou sa Jana s priateľmi vrátili späť do Hongkongu spacím autobusom.
"Bolo to celkom pohodlné, až na to, že sa po ceste pokazil, takže sme mali päťhodinové meškanie. Ale aspoň sme si Čínu užili dlhšie, lebo na nás už čakal iba odlet domov."
FOTO - JANA BUCHOVÁ
Chengdu je miesto, kde môžete vo voľnej prírode pozorovať pandy.
Impozantnú hlinenú armádu možno obdivovať v Xiane.
Vlakové stanice svojou architektúrou pripomínajú paláce.
