Nezvyklá myšlienka sa pred rokmi zrodila v hlave belgického umelca Wima Delvoyea - tetovať kožu živých prasiat. Desať rokov to robil v Európe a Indonézii, teraz sa presunul do Číny. V dedine Čchen Ťia-čuo, kúsok od Pekingu, si najal niekoľko farmárov a tetovačov a na Umeleckej farme začal chovať asi dvadsať ošípaných, ktoré používa ako plátno pre svoje umenie. "Na začiatku to bol iba nápad podnikať v niečom v Číne. Potom mi však napadlo, že tetovanie prasiat by bol celkom dobrý spôsob, ako sa v tejto krajine predstaviť," povedal 40-ročný Delvoye. Hlavnou témou jeho obrazov je smrteľnosť. "Vytetované motívy sú pripomienkou smrti. Sú niečím trvalým na niečom dočasnom," vysvetľuje umelec, ktorého prasatá majú na koži vytetované morské panny, ruže, cherubínov s purpurovými srdciami v ruke, Leninovu hlavu i typický vzor francúzskej luxusnej značky Louis Vuitton.

O potetované zvieratá majú záujem zberatelia, ktorí si ich môžu kúpiť živé, a farme potom platia za starostlivosť o ne, alebo si kúpia už len kožu, keď prasa zomrie.

Delvoye je presvedčený, že prasatá na farme netrpia. Pred tetovaním dostanú sedatíva a majú dobrú starostlivosť až do smrti. Dožívajú sa oveľa vyššieho veku než chovné prasatá. Vo výbehu majú ventilátory a radiátory, kopu krmiva a tečúcu vodu, takže majú oveľa lepšie podmienky než milióny čínskych vidiečanov. Je to situácia, ktorú považujú miestni ľudia za bláznivú. Napriek tomu im však prítomnosť belgického umelca neprekáža - aj preto, že niekoľkým poskytol zamestnanie. "Majú ma radi," tvrdí Belgičan. "Považujú ma za srandovného belocha."

Na farme pracuje aj 20-ročný Wang Čchao. Pod horúcim slnkom natiera potetovanú kožu prasiatok opaľovacím mliekom. "Tieto zvieratá majú naozaj sladký život," hovorí Wang.

Pre umelca sú však prasatá a malá farma len začiatkom jeho čínskych ambícií. Pracuje už na projekte novej, väčšej umeleckej farmy, na ktorej by malo byť viac priestoru nielen pre zvieratá, ale aj na pestovanie plodín na ich kŕmenie. Nová farma by mala byť dobudovaná v septembri. Budú na nej inštalované aj videokamery, ktoré zberateľom tetovaných koží a iným záujemcom umožnia sledovať naživo na internete, čo prasatá práve robia. Delvoye to pomenoval Pig Brother.