Predvlani na parížskom svetovom šampionáte sa ako jediný z našich dostal do finále. Hoci po sezóne chudobnej na štarty aj kvalitné výkony mnohí tvrdili, že ak doň postúpi, bude to malý zázrak.

"Skončil som deviaty a bol som nespokojný, že nie som aspoň ôsmy. Keby som sa takému miestu teraz v Helsinkách čo len priblížil, žiaril by som spokojnosťou," tvrdí pred dnešnou kvalifikáciou kladivár banskobystrickej Dukly Miloslav Konopka. Jedným dychom však dodáva, že ak nepostúpi medzi najlepší tucet, bude sklamaný.

Milo má o tri centimetre a vari desať kíl menej ako jeho dvojča Miki. Približne o toľko menej má v sebe aj ambícií. Aspoň atletických.

"Kladivárskych súťaží na európskych mítingoch je minimum, ale nesťažujem sa. Ja som domased. Toto leto som štartoval len na ôsmich a budúce ich bude ešte menej," prorokuje otec štvorročného syna.

Pôvodne túžil byť hokejistom. Akurát hokejovú prípravku v Banskej Bystrici práve v tom roku neotvárali. Zakotvil s bratom v atletickej. "Ešteže vymysleli kladivo, lebo to mi pasuje," smeje sa.

Na poslednom európskom šampionáte v ňom skončil desiaty a na minulom svetovom ešte o jednu priečku lepšie. "Ktovie, či to nebude moje životné umiestenie, nebol by som tomu rád, ale môže sa to stať," pripúšťa.

Najväčšiu radosť zažil predvlani v Katare, keď sa stal armádnym majstrom sveta. Vlani v máji si v Banskej Bystrici hodil osobný rekord 81,33 m. "Všetko bolo ideálne: počasie, podmienky a navyše som hádzal v domácom kruhu," vraví.

"Osemdesiatšesť ako Bielorus Tichon by som nehodil ani šesťkilovým kladivom, nieto sedemkilovým. Ale v Helsinkách sa aj on ako veľký favorit potrápi s osemdesiatkou," predpovedá.

Milo je presvedčený, že má na 76,80, čo podľa neho dnes bude stačiť na postup do finále. Aj keď limit je 77,50. Odhad má dobrý. Čísla v malíčku. Aj tie z búrz. Raz možno zakotví vo finančníctve. A popri tom bude hrávať futbal. Už teraz sa teší, že ide jeseň a na vidieku sa znova rozbehnú malé ligy.

"Na jar som hrával v obrane Čaty. Môj svokor je vedúcim tímu, ktorý hrá predposlednú okresnú súťaž. Viac ako polčas som nikdy nevydržal, ale vždy to bol zážitok. Koľko emócií, nadávok... Futbal je kolektívny šport, čosi celkom iné ako atletika. Výslovne sa teším, že si to na jeseň zopakujem."