Pred dvoma rokmi sa zvýšili spotrebné dane na pivo, cigarety a pohonné hmoty. Aj keď predajcovia cigariet sa na tento krok pripravili a zvýšili ceny už v máji, skutočný dôvod mali až 1. augusta 2003, kedy sa začal na Slovensku zavádzať nový daňový systém. O päť mesiacov skôr, ako bolo pôvodne v pláne...

Zlý začiatok...

Jednou zo základných myšlienok daňovej reformy bolo menej zdaňovať príjmy a viac spotrebu. "Naším cieľom bolo nízkymi daňami motivovať ľudí pracovať a podnikať. V záujme dosiahnuť rozpočtovú neutralitu reformy bolo nutné presunúť daňové bremeno z priamych na nepriame dane," hovorí poradca ministra financií Peter Papanek.

Ministerstvo však muselo pristúpiť k nepopulárnemu kroku a zvýšiť nepriame dane ešte pred znížením zdaňovania príjmov. Pôvodne mali nové daňové zákony začať platiť spolu od 1. januára 2004. Nesprávny odhad výberu DPH v roku 2003 a hroziaci výpadok rozpočtových príjmov si však vyžiadal zvýšenie spotrebných daní už od augusta 2003. Ministerstvo financií si tak vyslúžilo kritiku opozície aj lobistov z radov výrobcov piva a tabakových výrobkov.

S odstupom času sa na nastavenie nepriamych daní kriticky pozerajú aj ekonomickí analytici. Silivii Čechovičovej z ČSOB sa jednotná 19-percentná sadzba dane z pridanej hodnoty zdá privysoká a myslí si, že štát by si poradil, aj keby spotrebné dane z piva a benzínu nezvýšil nad minimálnu úroveň požadovanú Európskou úniou. Pavla Ondrisku z ING DSS nepresvedčili argumenty o potrebe zrušenia nižšej DPH na potraviny.

Chvála rovnej dane

Kým úprava nepriamych daní nezískala jednoznačné ovácie, zavedenie jednotnej 19-percentnej dane z príjmu sa ich dočkalo nielen zo zahraničia, ale aj od odborníkov na Slovensku.

"Jednotná sadzba dane z príjmov obmedzila diskrimináciu vyšších príjmových skupín a zvýšila motiváciu vykazovať všetky príjmy," hovorí Ondriska a dodáva, že podnikateľskému sektoru výrazne pomohlo aj zrušenie zdaňovania dividend, ktoré sú vlastne podielom na už raz zdanenom zisku.

Menšiu motiváciu na daňové úniky dokladuje napríklad fakt, že zníženie zdaňovania firemných ziskov z 25 na 19 percent prinieslo do rozpočtu viac peňazí. Od občanov sa vybralo menej peňazí ako pred reformou, s tým sa však počítalo. Aj tak však štát vyberá na daniach z príjmov viac, ako predpokladal.

"Systém zdaňovania príjmov jednoznačne zlepšil obraz Slovenska v zahraničí, čo sa mohlo do určitej miery podpísať na príchode nových zahraničných investícií," hovorí Čechovičová. Zároveň však upozorňuje, že investori berú do úvahy aj iné faktory, najmä nízku cenu práce.

Mária Fehérová zo Slovenskej sporiteľne ako plus pripomína zrušenie malých daní, ktoré prinášali do rozpočtu minimum peňazí, ale boli náročné na administráciu. Ide o tzv. trojdaň, čiže daň z dedičstva, darovania a prevodu nehnuteľností.

Závislosť na DPH

Daňová reforma zásadne zmenila štruktúru aj objem peňazí v štátnom rozpočte. Vyvrcholilo to tento rok, keď sa v rámci rozpočtovej decentralizácie presunula drvivá väčšina daní z príjmu obyvateľstva na samosprávy. Vyššie územné celky si ponechali aj daň z motorových vozidiel.

Celkový objem daňových príjmov v rozpočte sa v tomto roku zvýši oproti roku 2002 zhruba o sedem percent, kým veľkosť ekonomiky v nominálnom vyjadrení narástla približne o 30 percent. Kým predtým tretina peňazí v rozpočte pochádzala zo zdanenia príjmov, v tomto roku to bude pätina. Váha dane z pridanej hodnoty sa zvýšila zo 44 percent celkových príjmov v roku 2002 na 58 percent v tomto roku. Podobne sa zvýšil aj význam spotrebných daní, ich podiel na celkových príjmoch stúpol o 5 percentuálnych bodov.

"Celkovo sa dá povedať, že z hľadiska rozpočtu dopadla reforma úspešne. Dôležitým krátkodobým cieľom daňovej reformy bola požiadavka, aby neprišlo k významnému výpadku príjmov verejnej správy," hodnotí hlavný analytik ministerstva financií Ľudovít Ódor.

Ešte nie je koniec

Zmenám daňového systému ešte nie je koniec. V súčasnosti sa pripravujú ďalšie, tie už však nemajú zásadný charakter. Ministerstvo financií chce napríklad zrušiť odpočítateľnú položku na daňovníka a nahradiť ju odpočtom dane. To by neprinieslo žiadnu zmenu pre väčšinu obyvateľstva, tým s najnižšími príjmami by však dala pár stovák k dobru. Opäť sa majú zvyšovať aj dane z cigariet, to však rezort financií zdôvodňuje potrebou nižšej inflácie v roku 2007 a nie nutnosťou naplniť rozpočet.

"Súčasná podoba daňového systému podľa môjho názoru už dnes nemá vážnejšie nedostatky," poznamenala analytička sporiteľne Fehérová. Spolu s ďalšími analytikmi však poukazuje na jeden nepodarok. Je ním možnosť darovať dve percentá zaplatenej dane vybranej neziskovej organizácii. "Ak štát tie peniaze nepotrebuje, nech ich nevyberá," dodáva Ondriska z ING DSS.

Nesystémovosť dvojpercentnej asignácie priznáva aj Miklošov poradca Papanek. V najbližšom čase sa však žiadna zmena v tomto smere nechystá.