škandály a mediálne kauzy - napríklad kauzu "vláčiky".
12. augusta 2003 - Premiér sa stretol s generálnym prokurátorom Hanzelom. Rozprával mu o skupinke a dohodli sa, že príde vypovedať. V ten istý deň riaditeľ SIS Pittner poslal premiérovi informácie o šéfovi NBÚ Mojžišovi. O pár dní neskôr premiér na prokuratúre vypovedal, že v skupinke je Ján Mojžiš.
18. augusta 2003 - Predseda výboru pre obranu a bezpečnosť Kaliňák povedal, že si zistil, koho premiér považuje za členov skupinky, a zverejnil mená.
29. augusta 2003 - Zasadal výbor na obranu a bezpečnosť, ale poslanci neschválili pozvanie Dzurindu na rokovanie výboru.
7. septembra 2003 - Pittner poslancom hovoril, že skupinka naozaj existuje.
9. septembra 2003 - Premiér oznámil, že sa rozhodol odvolať Mojžiša z NBÚ. Hlavný dôvod znel: "Totálna strata dôvery." Mojžiš podľa neho zneužíval svoju pečiatku a intrigoval. Zasadlo Prezídium SDKÚ. Proti bol iba Ivan Šimko.
10. septembra 2003 - Premiér návrh na Mojžišovo odvolanie predložil vláde. Za hlasovali ministri za ANO a SDKÚ, okrem Šimka, ktorý sa zdržal spolu s ministrami za SMK a KDH. Večer Prezídium SDKÚ na Dzurindov návrh rozhodlo, že Šimko príde o stranícke i štátne funkcie.
12. septembra 2003 - Na Slovensko pricestoval šéf bezpečnostného úradu
NATO W. Rychak a stretol sa so šéfom NBÚ Jánom Mojžišom. Americká a britská ambasáda zopakovali, že NBÚ pod vedením Mojžiša má ich podporu.
21. septembra 2003 - Na Úrad vlády prišli kontrolóri z NBÚ a požiadali pracovníčky premiérovej kancelárie, aby im otvorili premiérov trezor. Našli v ňom dokument, ktorý bol súčasťou bezpečnostného spisu Jána Mojžiša. Premiér to označil za lož a povedal, že to bol osobitný list od riaditeľa SIS Pittnera s informáciami o Mojžišovi.
2. októbra 2003 - Mojžiša vláda odvolala.
28. október 2003 - Denník SME zverejnil, že správa SIS o skupinke sa začína vetou Miloš Žiak je Žid a jeho žena Marína ruská Židovka rodená Mesežnikovová.
18. november 2003 - Šimko založil opozíciu v SDKÚ, ktorú nazval Slobodné fórum. Neskôr s ďalšími poslancami vystúpili zo strany a založili novú. Šimko sa však nestal jej predsedom a po konfliktoch odišiel aj z nej.
8. december 2003 - Výpoveď premiéra o skupinke sa objavila na internete.
16. január 2004 - Štátny tajomník ministerstva obrany Martin Fedor a minister Juraj Liška boli u prokurátora na konfrontácii. Ich výpovede o tom, že Marián Bednár ako riaditeľ kancelárie ministerstva vydieral jeho vedenie, si totiž odporovali. Liška tvrdil, že podal trestné oznámenie, lebo mu Fedor hovoril, že Bednár naňho vyvíjal nátlak, aby podpísal výsledok niekoľkomiliardového tendra na komunikačný systém TOKOS. Fedor to poprel. Prokuratúra prípad zamietla. Aj TOKOS bol údajne jedným z dôvodov na štart kauzy "skupinka", o tender bojovali veľké podnikateľské skupiny.
26. február 2004 - USA v správe svojho ministerstva zahraničia kritizovali Slovensko za kauzu skupinka aj odpočúvanie SME. "Do médií unikol zoznam osôb, ktoré mali údajne poškodzovať štát. SIS na tomto zozname označila niektorých ľudí za Židov."
18. marec 2004 - Predseda vlády sa rozhodol zažalovať SME a Pravdu. Žiada ospravedlnenie a po päť miliónov korún, dôvodom sú kritické články. Odmietol povedať, odkiaľ zobral zálohu, ktorú musel zložiť na súde. Žaloba sa odvoláva aj na to, že podľa prieskumov významnú časť čitateľov denníka SME tvoria sympatizanti a voliči premiéra a SDKÚ. Spory sa zatiaľ neskončili.
24. marec 2004 - Generálny prokurátor Dobroslav Trnka povedal, že žiadna skupinka neexistuje a veci z premiérovej výpovede sa nepotvrdili.
19. máj 2004 - Vyšetrovateľ zastavil posledný prípad z kauzy "skupinka". Podnet na vyšetrovanie článkov v britskom magazíne Jane's Intelligence Digest a týždenníku Plus 7 dní dali bývalý riaditeľ SIS Vladimír Mitro a terajší Ladislav Pittner a podnetom bola i svedecká výpoveď Dzurindu. Novinári podľa nich zaútočili na štátny orgán. "Podľa názoru vyšetrovateľa skutok obsiahnutý v uvedených dokumentoch nie je trestným činom," povedal hovorca ministerstva vnútra Ažaltovič.
