BRATISLAVA - Do Siene slávy slovenského hokeja pribudnú na sobotňajšej slávnosti v bratislavskom hoteli Crowne Plaza dve nové mená Jaroslav Walter s Igorom Libom a počet členov zaokrúhlia na rovných 20. V roku 2002 zapísali prvých desať hokejových osobností, v ďalších dvoch rokoch prijali po štyri a od tohto roku budú pribúdať vždy dvaja noví členovia.
Členovia Siene slávy slovenského hokeja,
od roku 2002
Stan Mikita, Peter Šťastný, Vladimír Dzurilla, Jozef Golonka, Ján Starší, Ladislav Troják, Michal Polóni, Ladislav Horský, Václav Nedomanský, George Gross.
Od roku 2003
Ján Jendek, Vojtech Okoličány, Miroslav Červenka, Rastislav Jančuška.
Od roku 2004
Vincent Lukáč, Karol Fako, Milan Kužela, František Gregor.
Od roku 2005
Jaroslav Walter, Igor Liba.
Walter: Mal som rád silné charaktery
Rodák zo Sobědraží pri Písku JAROSLAV WALTER (66) je po Václavovi Nedomanskom v Sieni slávy druhým členom, ktorý nepochádza zo Slovenska. Bývalý čs. reprezentant - účastník MS 1963 (bronz), MS a ZOH 1964 (bronz) prestúpil z Litvínova do Slovana Bratislava v roku 1964, neskôr sa stal úspešným trénerom. S Ivanom Hlinkom viedol čs. reprezentáciu na ZOH 1992 (bronz) a MS 1992 (bronz). Duklu Trenčín priviedol do finále čs. ligy v roku 1989 a k slovenskému titulu v roku 1997.
Ako ste prijali správu o zaradení do Siene slávy?
"Potešilo ma, že si niekto spomenul na penzistu. Je to jeden z vrcholov mojej kariéry, veď sa dostanem medzi hokejové osobnosti, akými sú Mikita, Dzurilla, P. Šťastný, Golonka, Starší a ďalších."
Ktoré obdobie svojej hráčskej a trénerskej dráhy si najviac ceníte?
"Je toho veľa. Čo skôr spomenúť? Možno roky, keď som ako tréner vybojoval s mužstvom Dukly pre Trenčín federálnu I. ligu a po úvodnej sezóne 1977/78 sme ju udržali, hoci v Prahe narýchlo zmenili pravidlá a po skončení súťaže sme museli hrať s poslednou Plzňou zápas na neutrálnom ľade v Brne, hoci sme pri rovnosti bodov mali lepšie skóre. Súboj sa skončil v riadnom hracom čase remízou 1:1, remíza zostala aj po predĺžení a v infarktových penaltách rozhodol o našom víťazstve až osemnásty nájazd, gól dal Miklošovič."
Na ktorého hráča či trénerského kolegu najradšej spomínate?
"Ako tréner som mal rád hráčov, čo boli tak trochu darebáci, ale mali silné charaktery. Vedeli sa pozrieť rovno do očí, neboli kriváci. Tak držali v Trenčíne partiu Meluš, Kocian alebo Láďo Růžička. Nikdy nezabudnem na trénerskú spoluprácu pri tíme Československa s Ivanom Hlinkom."
Aký predmet zo svojej zbierky venujete do Siene slávy?
"Možno trénerský zápisník s osobným venovaním od jedného z mojich učiteľov Anatolija Tarasova, ak ho ešte niekde nájdem."
Ako prežívate hokej v dôchodcovskom veku?
"Po dlhých rokoch na ľade a na lavičke to znášam psychicky veľmi ťažko. Trpím." (on)
Liba: Teraz ma už nikto nevymaže
V 80-tych rokoch považovali hokejoví experti IGORA LIBU (44) za jedného z najvšestrannejších hráčov na svete. Pravák na ľavom krídle strieľal góly, nezištne prihrával, vládal útočiť aj brániť, žiaril na ľade technickými kúskami a ani hra do tela mu nerobila problémy. Majster sveta z roku 1985 má i ďalšie štyri medaily z MS, slovenský útok v čs. reprezentácii Lukáč - Rusnák - Liba hral vo výbornej forme aj na zimnej olympiáde v Sarajeve '84, kde sa zaslúžil o strieborné medaily. Počas krátkej zastávky v NHL v sezóne 1988/89 hral za New York Rangers a Los Angeles Kings. K štyrom federálnym titulom s Košicami (1986, 1988) a Jihlavou (1983, 1984) pridal aj prvenstvo v slovenskej extralige s Košicami (1999). Dnes je trénerom mládeže v Košiciach.
Vášho spoluhráča z čs. reprezentácie Vincenta Lukáča prijali do Siene slávy vlani, zo známeho útoku chýba už len Dárius Rusnák.
"Vážim si prijatie medzi osobnosti nášho hokeja, hoci najradšej by som bol, ak by sme išli naraz všetci traja. Tak nás poznali doma aj vo svete. V sobotu ma prijmú do Siene slávy - to už nikto nevymaže."
Ktorý zážitok zo svojej športovej dráhy ste doteraz nespomenuli?
"Málokto vie, že som bol posledným hokejistom, ktorý strelil góly bývalému slávnemu brankárovi zbornej komandy Vladislavovi Treťjakovi. Na Švédskych hokejových hrách 1984 v Štokholme sme sovietov rozbili tuším 7:2 a po mojom treťom góle sa znechutený Treťjak nechal vystriedať. Potom sa už nikdy neobjavil v tíme ZSSR, ukončil hráčsku kariéru. Tak trochu si robím zásluhu, že som ho vyhnal z bránky."
V NHL ste vydržali len jednu sezónu. Čo vám z nej zostalo v pamäti?
"Boli to iné časy ako dnes, keď majú v mužstve aj polovicu Európanov. My sme sa v tom čase prebíjali sami, po jednom. Jednako som jediným Slovákom, čo si zahral v útoku s Waynom Gretzkým. Tréner v Los Angeles ma v jednom zápase zaradil na krídlo k najväčšej hviezde svetového hokeja, ale rýchlo pochopil, že my vedľa seba nemôžeme hrať - obaja sme prihrávali a nemal kto strieľať góly." (on)
