Prípad srbského pravoslávneho biskupa Jovana, ktorý si v Macedónsku odpykáva trest za šírenie náboženskej a národnostnej nenávisti, prudko zatriasol vzťahmi medzi Belehradom a Skopje. Vášne prepukli naplno, keď biskup Jovan nastúpil na dva a polročný trest vo väznici Idrizovo.

Srbskí vládni predstavitelia, vrátane premiéra Vojislava Koštunicu, dokonca pohrozili zavedením ekonomických sankcií. Minister pre kapitálové investície Velimir Ilič prešiel od slov k činu a v utorok nariadil, aby jedno z lietadiel, ktoré prenajímajú Macedónsku, z Belehradu nevzlietlo, kým neprepustia biskupa Jovana.

Jeho prípad znovu oprášil desaťročia starý spor vo vnútri pravoslávnej cirkvi v dvoch, inak spriaznených, balkánskych krajinách. Doteraz nevyriešený problém vznikol v roku 1967. Macedónska ortodoxná cirkev sa vtedy odtrhla od srbskej a bulharskej, ktoré ju dodnes neuznávajú a považujú jej stúpencov za schizmatikov.

Keď pred tromi rokmi srbská ortodoxná cirkev navrhla Macedóncom návrat pod jej krídla s prísľubom istej autonómie, z cirkevných hodnostárov súhlasil jedine biskup Jovan. Doma ho vnímajú ako rebela a pri komunikácii s ním ortodoxná cirkev používa len jeho civilné meno - Zoran Vraniškovski.

Jeho odsúdenie za slúženie omší mimo cirkevných priestorov či za šírenie nenávisti, považuje Beleherad za porušenie náboženských slobôd, a preto žiada okamžité prepustenie Jovana. Srbská vláda opakovane požiadala macedónskeho prezidenta, aby mu udelil amnestiu. Ten sa však bráni, že Jovan má ešte šancu odvolať sa na Najvyššom súde.

Prestrelka medzi Skopje a Belehradom začala byť už veľmi vážna, a preto zasiahol srbský prezident Boris Tadič. Kolegovi Crvenkovskému zavolal, že prípad biskupa Jovana vzťahy ich krajín v žiadnom prípade nemôže ohroziť, a smerom domov odkázal, že kontroverzným prípadom by sa mali zaoberať kompetentné európske inštitúcie.

Srbsko je jedným z najväčších macedónskych partnerov a prerušenie najmä ekonomických vzťahov by nevyhovovalo ani jednému z nich.

MIREK TÓDA