Kuvajťanov poriadne preskúšalo pri Liptovskej Mare aj počasie, na aké nie sú pri archeologickom skúmaní doma veľmi zvyknutí.FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
LIPTOVSKÁ MARA - Sídlisko z mladšej železnej doby, ktoré odkryli minulý rok - v archeoskanzene Havránok pri Liptovskej Mare, skúmajú odborníci z Kuvajtu. Ich vedecký výskum je pokračovaním spolupráce s Archeologickým ústavom SAV. Slovenskí archeológovia koncom minulého roku objavili vzácne mezopotámske pečate na kuvajtskom ostrove Failaka, teraz prišli kuvajtskí odborníci k nám.
"Vybrali sme lokalitu, na ktorej už archeologický výskum beží dlhší čas. Na Havránku je istota, že budú mať čo skúmať. Odkrylo sa tu už niekoľko vrstiev jednej zo šiestich predpokladaných osád a pôjdeme ešte do hĺbky," povedala nám Lucia Benediková z Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Už v minulom roku sa tu našli niektoré vzácne zvyšky keramických predmetov a unikátna spona, aké vyrábali remeselníci v oblasti Porýnia. Nie je vylúčené, že na podobné ojedinelé nálezy narazia aj kuvajtskí odborníci.
Výskumné podmienky na Havránku sú úplne odlišné od ostrova Failaka. Kým tam bežal výskum v nadmorskej výške štyri metre nad morom, Havránok leží vo výške viac ako 600 metrov. "Pracujú v iných pôdnych podmienkach a s iným materiálom, čo je dobrou archeologickou školou," hovorí Lucia Benediková.
Skupinku kuvajtských odborníkov vedie riaditeľ múzeí a pamiatok kuvajtskej Národnej rady Shehab A. H. Shehab. V Kuvajte sa archeológia ako samostatný študijný odbor na univerzitách nevyučuje, kontakty so zahraničnými odborníkmi sú pre to veľmi cenné. Po spolupráci s britskými či francúzskymi archeológmi sú pre nich vedecké postupy slovenských archeológov ďalšou školou. Havránok zaujal Kuvajťanov svojou pohnutou históriou.
Na ostrov Failaka sa naši archeológovia vrátia
Kuvajtský ostrov Failaka je iba dvanásť kilometrov dlhý a šesť kilometrov široký, no v minulosti bol čulým obchodným miestom. Slovenským archeológom sa na ňom vlani podarilo dopátrať k zaujímavým archeologickým nálezom.
Popri kamennej architektúre a pohrebisku patril k najcennejším objavom nález pečatidiel z obdobia Starobabylonskej ríše z prelomu 2. a 3. tisícročia pred Kristom. Pečate sa zrejme používali na označenie majetku alebo ako podpis pri obchodovaní. Na pečatidlách boli znázornené výjavy z mytológie a klinopisné nápisy. Nálezy sú podľa Lucie Benedikovej pozostatkom vyspelej dilmunskej kultúry. Slovenskí archeológovia sa na ostrov Failaka vrátia v jesenných mesiacoch a výskum bude pokračovať. (eta)
