Balabán bol medzi tými, ktorých ŠtB nátlakovými akciami nútila vysťahovať sa z republiky. Opustiť republiku ho síce nedonútila, ale psychický nátlak viedol k rozpadu jeho manželstva.

Balabán navzdory režimu organizoval teologické a filozofické semináre. Komunisti mu dovolili pracovať len manuálne – starať sa o záchody a kanály. ŠtB ho pravidelne zadržiavala a vypočúvala. Pri jednom takomto stretnutí ho na hodinu zavreli do kovovej skrine.

Nočnú návštevu dvoch eštebákov považuje za najhorší zážitok. „Bolo to ako zlý sen. Zobudili nás a mojej žene povedali, že som v podstate protištátny živel. Že ma síce nemôžu zatknúť, ale že je to výstraha. Potom zmizli,“ hovoril pred súdom. „Po tejto príhode manželka pochopila, že spolužitie s chartistom bude ťažké a rozviedla sa so mnou.“ (hr)