HELSINKI, BRATISLAVA - Generalita kráľovnej športov sa bude oddnes v dejisku svetového šampionátu na 45. kongrese Medzinárodnej atletickej federácie zaoberať o. i. návrhmi na nulovú toleranciu dopingu, ale aj pokazeného štartu v šprintérskych disciplínach. Slovenskú atletiku na ňom zastupuje jej šéfka Mária Mračnová a generálna sekretárka Anna Kirnová.
Doživotnú diskvalifikáciu už po prvom zistení užívania anabolických steroidov navrhuje zväz USA. V atletike, podobne ako v drvivej väčšine športov, sa zatiaľ za prvé previnenie trestá dvojročným dištancom. Istý čas v nej platil štvorročný trest, ale od neho IAAF ustúpila už v roku 1997.
Agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov federácie nedáva návrhu veľkú šancu na úspech. Amerika sa k boju s dopingom roky stavala veľmi vlažne, prebudila sa až po tom, ako v rokoch 2003 a 2004 prepukol škandál okolo kalifornského laboratória Balco.
Americký atletický zväz v minulosti utajil viacero pozitívnych zistení svojich reprezentantov. Na OH 2000 umožnil štart štvrtkárovi Jeromemu Youngovi napriek tomu, že rok predtým mal pozitívny dopingový test. Predčasom ho po ďalšom dopingovom zistení potrestal doživotným trestom. Prípad zo Sydney sa však definitívne uzavrel iba nedávno, keď Športový arbitrážny dvor v Lausanne rozhodol o ponechaní zlatých medailí ostatným členom víťaznej americkej štafety 4 x 400 m.
"Kto raz zneužije anaboliká, je v pokušení to zopakovať," myslí si predsedníčka Slovenského atletického zväzu M. Mračnová. "Keby prešiel americký návrh, bolo by to strašne prísne, ale azda by sa šport trochu prečistil."
Svetová atletická federácia proklamuje boj s dopingom, no nedodržiava niektoré zaužívané normy. Začiatky trestov za doping stanovuje podľa ľubovôle, nie odo dňa odberu, ako väčšina federácií. V dôsledku toho o vyše dva mesiace predĺžila trest aj slovenskej kladivárke Martine Danišovej - vyprší práve dnes, hoci mal už v máji. Žiadosť SAZ o odpustenie zvyšku IAAF odmietla, takže Danišová sa nemohla pokúsiť splniť limit na MS.
Bežcov zaujíma aj osud návrhu na zmenu pravidla o uliatych štartoch v krátkych behoch. Voľakedy mohol každý šprintér beztrestne pokaziť jeden štart, no od roku 2003 už len jeden vôbec. Za druhý a každý ďalší sa trestá diskvalifikáciou. "Je to najhorší systém, aký kedy existoval," cituje agentúra AFP jamajského svetového rekordéra Asafu Powella.
Podľa pokladníka IAAF Jeana Poczobuta "je to dočasné, nie dostačujúce pravidlo". Podľa návrhu IAAF by sa malo v atletike zaviesť to, čo už pár rokov platí v plávaní: každý uliaty štart znamená diskvalifikáciu - aj ten úplne prvý.
(mo)
