Najväčší slovenský tromf na svetový šampionát - Libor Charfreitag.
ŠTARFOTO - JÁN SÚKUP
TRNAVA - Vo svetovom rankingu aj v tabuľkách roka figuruje vysoko - na piatom mieste. Americkí atletickí odborníci na stránkach renomovaného časopisu Track and Field News však v prognóze výsledkov svetového šampionátu pririekli slovenskému kladivárovi Liborovi Charfreitagovi (28 r.) až desiate miesto. Iným z našej jedenásťčlennej výpravy nedávajú ani takú šancu.
Trnavský vrhač, slovenský atlét posledných dvoch rokov, pred dnešným odletom do Helsínk takisto nehýril optimizmom. Nádejá sa však, že forma sa mu vráti v pravú chvíľu. Skôr ako predvlani, keď na MS v Paríži skončil trinásty a zakrátko si vybojoval druhé miesto vo Svetovom atletickom finále.
Pochváľte sa: v akej ste forme?
Nič veľké to nie je. Nedarí sa mi najmä technicky. Nie som v takom stave, ako som si predstavoval. Zostáva mi len dúfať, že forma príde v hodine dvanástej.
V čom je problém?
Neviem. V príprave som urobil maximum.
Začali ste hviezdne: hneď v prvých pretekoch prvého apríla v texaskom Arlingtone ste hodili 80,85 m. Po sľubnej americkej jari však prišlo trochu rozpačité európske leto.
Po návrate zo zámoria som riešil technické problémy. Čakal som, že v Európe znova prehodím osemdesiatku, ale nepodarilo sa. Predvlani mi v maďarskom Szombathely v generálke na svetový šampionát namerali 80,76, teraz o štyri metre menej - len 76,38.
Zdravotne ste fit?
Nemám nijaké zdravotné ťažkosti. Fyzicky to vcelku takisto nevyzerá zle. Ale bývajú dni, keď nemám v sebe energiu a cítim sa unavený. Uvažujem, či som to neprehnal s tréningom, ale hádam sa mi to nestalo.
A mohlo sa?
Tento rok som určite natrénoval viac ako vlani či predvlani. Veľa som zvládol najmä počas júlového sústredenia vo francúzskom Amnéville. S mojím dallaským partnerom Jeromom Bortoluzzim sme v dvojfázovej príprave dokonale využili výborné podmienky aj žičlivé počasie. Posledné dni som sa venoval už len technike, rytmu obrátok: denne 15 - 20 hodov na získanie správneho pocitu.
Cítite už predšampionátový psychický tlak?
Ešte nie, ale zo dňa na deň viac rozmýšľam nad tým, čo ma čaká. Zatiaľ je to denne desať hodín, v Helsinkách to bude aj pätnásť.
Koľko bude treba na postup do finále?
Odhadujem, že by malo stačiť 77 metrov.
Svetové kladivo ako keby primrzlo. Čím to, že ste osemdesiatku tohto roku prekonali len deviati?
Neviem si to vysvetliť. Keď som začiatkom apríla hodil 80,85 m, ani vo sne mi nenapadlo, že tesne pred majstrovstvami bude tento výkon stačiť na piate miesto vo svete.
Výnimkou je Bielorus Ivan Tichon, ktorý sa výkonom 86,73 m na centimeter priblížil takmer dve desaťročia starému svetovému rekordu Jurija Sedycha.
Výkon však dosiahol doma, v cudzine hádže o štyri-päť metrov menej. Napriek tomu je to bez debaty hlavný favorit helsinského šampionátu. Nehodí to, čo doma, ale bude to stačiť na titul.
V Helsinkách budete mať so sebou otca - ste rád?
Pravdaže. Potrebujem, aby ma videl hádzať a dohodnutými pokynmi mi poradil, čo zmeniť či vylepšiť.
Aký máte vzťah k Severu?
Vždy sa mi tam páčilo. Aj preto, že tam nebývajú horúčavy. Vyhovujú mi teploty okolo 22 - 25 stupňov.
Čo by vás sklamalo?
Keby som nepostúpil do dvanásťčlenného finále. Dúfam, že sa mi to nepritrafí a hodím si svoje tohtoročné európske maximum.
Kto toto leto prehodil 80 m
86,73 Ivan Tichon (Bielorusko)
83,69 Vadim Deviatovskij (Bielor.)
81,45 Esref Apak (Turecko)
81,00 Andrij Škvaruk (Ukrajina)
80,85 Libor Charfreitag (SR)
80,81 Aleksej Zagornyj (Rusko)
80,63 Chris Harmse (JAR)
80,41 András Haklits (Chorvátsko)
80,00 Markus Esser (Nemecko)
Autor: MASRIÁN ŠIMO