rmovali.

"Za seba môžem povedať, že o mňa sa nikto nepostaral," hovorí bývalý vojak z Trnavy, ktorý pracoval v oblasti civilnej ochrany. "Mali sme strach, ale nemali sme informácie."

Dym sa podľa neho už tlačil cez zatvorené okná do izieb a oheň mohol ľahko preskočiť cestu, ktorá ho delila od zotavovne. "Mohli nám aspoň povedať, aké sú možnosti úniku, či sa pripravuje evakuácia, či hrozí vážne nebezpečenstvo. Keď nikto nechodil, asi o deviatej som zobudil manželku, zbalil najnutnejšie veci a odišli sme." Ďalšia ubytovaná povedala, že už cítili sálavé teplo.

Zástupca riaditeľa ubytovne Ľubomír Garaj tvrdí, že jeho ľudia urobili všetko, a aj vďaka nim sa požiar nepreniesol až na vojenské budovy. "Žiara bola taká intenzívna, že oheň by sa určite preniesol. Zabránili sme panike a pred desiatou večer sme rozhodli o evakuácii 250 ubytovaných, aj keď si to podľa nás situácia nevyžadovala. Všetci sa vrátili v nedeľu naspäť a ubytovňu máme plnú." Sťažnosti ho prekvapili. "Mohli mať nejaký pocit, ale určite to tak nebolo," hovorí.

Trnavčania, ktorí zo zotavovne odišli sami, prišli do Tatranských Zrubov v sobotu od Štrbského Plesa. Na okraji Novej Polianky videli, ako začína horieť, nepripisovali tomu veľký význam. Oheň nebol veľký. O niekoľko hodín už videli plamene z okna zotavovne. Trnavčan hovorí, že oheň bol ešte dosť ďaleko a vzďaľoval sa. Bral to ako atrakciu, približne o päť hodín sa už začal báť.

Tvrdí, že v oblasti prevencie sa nič nerobí. Minister obrany v nedeľu ohlasoval, že armáda je pripravená zasiahnuť, podľa neho už v sobotu mala byť v Tatrách. "Keby zasiahla včas, nemusel byť požiar taký rozsiahly." Vedenia rezortov obrany a vnútra podľa neho len prijímajú "smiešne zákazy a uzatvárajú chodníky".

(wm)