Wim Duisenberg bude v učebniciach ako prvý šéf Európskej centrálnej banky. V povedomí finančných trhov zostane pamiatka na muža, ktorý si nebrával servítku pred ústa, ale vybudoval centrálnej banke dôveryhodný imidž. FOTO - REUTERS
BRATISLAVA - Prvý prezident Európskej centrálnej banky Wim Duisenberg zomrel v nedeľu vo veku 70 rokov v bazéne svojej vily na juhu Francúzska. Príčinou smrti bol srdcový infarkt. Médiá o ňom pred i po smrťou písali ako o prvom "mužovi eura".
Nepriateľ inflácie
Reputáciu si Duisenberg vyslúžil počas 15-ročného šéfovania holandskej centrálnej banke, keď krajina prežívala hospodársky zázrak a holandský gulden bol v Európskej únii najpevnejšou menou po nemeckej marke. "Kombináciou stabilných cien a úrokových sadzieb, nízkej nezamestnanosti a vysokého rastu bol model, ktorý chcel zaviesť aj v Európe," napísal v nekrológu internetový server BBC.
Do kresla prezidenta Európskej centrálnej banky si v roku 1998 zasadol až potom, ako o neho zviedli boj Nemecko a Francúzsko. Ak chcelo Nemecko presadiť Duisenberga, muselo súhlasiť, že jeho nástupcom bude Francúz. V roku 2003 - dva roky pred vypršaním mandátu - sa tak aj stalo, a banke dodnes šéfuje nominant Jacqua Chiraca Jean-Claude Trichet.
Najdôležitejšia chvíľa pre Duisenberga nastala 1. januára 2002. Euro, ktoré dovtedy existovalo len v elektronických transakciách, sa zo dňa na deň stalo menou 12 štátov a 300 miliónov ľudí. Euro sa dostalo do peňaženiek bez chaosu a problémov, ktoré mu mnohí predpovedali.
V nasledujúcich rokoch Duisenberga obviňovali z prirýchleho pádu i rastu jednotnej meny oproti doláru. Skutočné problémy eurozóny, ktoré vyplávali na povrch v posledných dvoch rokoch, už sledoval z ústrania. "Bolo by asi nespravodlivé obviňovať zo súčasných problémov toho, čo opustil ECB v roku 2003, keď skutočným vinníkom je neschopnosť vlád dohodnúť sa na ekonomických reformách a rozpočtovej disciplíne," napísali Financial Times.
Tvrdý muž
Duisenbergove začiatky v ECB sprevádzalo pár trápnych momentov a neokrôchanosť v komunikácii. Na druhej strane však svojím jednoduchým jazykom priblížil menovú politiku obyčajným ľuďom. Legendárna je napríklad jeho odpoveď: "Počujem, ale nepočúvam," na otázky týkajúce sa znižovania úrokových sadzieb.
V každom prípade, Duisenberg za päť rokov vybudoval centrálnej banke slušné meno. Nebolo to ľahké, lebo ide o mnohonárodnú inštitúciu s veľmi dôležitými právomocami. Musí fungovať bez vlády alebo ekonomickej politiky, o ktorú sa zvyčajne centrálne banky môžu opierať.
Vo svojom voľnom čase bol Duisenberg vášnivým hráčom golfu. Hovorí sa, že raz zmeškal stretnutie s bankármi, lebo práve súťažil na golfovom turnaji.
Po odchode z čela ECB trávil Duisenberg väčšinu času vo svojom dome v Amsterdame a vo vile neďaleko francúzskeho Avignonu. Naposledy sa finančnému svetu pripomenul začiatkom tohto roka v úlohe poradcu francúzsko-belgickej skupiny Dexia.
Duisenberg bol dvakrát ženatý a mal tri deti z prvého manželstva.
