Po siedmich rokoch strávených v USA, troch v Miláne a Bologni sa sťahujete do Grécka. S akými pocitmi?

Musím sa priznať, že so zmiešanými. Po basketbalovej stránke je to pre mňa veľká výzva. Olympiakos je špičkový európsky tím, približne na úrovni Bologne. Pri rozhodovaní veľmi zavážilo, že kouč Jonas Kazlauskas (Litvu priviedol k bronzu na OH v Sydney 2000 a Žalgiris Kaunas k triumfu v Európskej lige 1999, keď vo finále zvíťazil práve nad Olympiakosom, pozn. red.) si ma vyhliadol ako jednotku na poste vysokého krídla. Poteší, keď tréner uznáva hráčove kvality. Každý basketbalista vám povie, že sa úplne inak hrá, ak z lavičky cíti dôveru.

Aká je teda druhá strana mince?

Taliansko opúšťam ťažko. Aj s manželkou sme si zvykli, obaja ovládame reč, máme tam priateľov. Neviem, čo od nového prostredia môžeme očakávať.

Olympiakos je deväťnásobný grécky majster, víťaz Európskej ligy v roku 1997, no v uplynulej sezóne obsadil v domácej najvyššej súťaži len 8. miesto. Sklamanie riešili v slávnom klube radikálne, váš príchod je súčasťou značnej obmeny kádra.

Je to tak. Zmenili majiteľa i generálneho sponzora, budujú nový tím. Pokiaľ viem, okrem mňa angažovali štyroch nových hráčov. Zatiaľ. Ambície vedenia budú určite najvyššie - dostať sa v domácej súťaži i eurolige opäť na výslnie.

Kedy začína váš tím prípravu na sezónu?

Hlásiť sa mám 21. augusta, čakajú ma štandardné vstupné zdravotné prehliadky. V Aténach sa veľmi neohrejem, už na druhý deň odchádzame na kondičné sústredenie v gréckych horách.