Návrh rozpočtu, ktorý predložil minister financií Ivan Mikloš, počíta s 5,4 miliardy korunami na prioritné projekty. Minister chce túto sumu ešte rozšíriť. FOTO SME - MIRKA CIBULKOVÁ
BRATISLAVA - Koaliční politici sa pravdepodobne budú do jesene hádať o väčšiu sumu peňazí, ako predpokladá prvý návrh budúcoročného rozpočtu. Návrh, ktorý predkladá ministerstvo financií na rokovanie vlády, nechal na tzv. prioritné projekty voľnú sumu 5,4 miliardy korún. "Máme pripravené isté námety a návrhy na zväčšenie tohto priestoru," povedal minister Ivan Mikloš.
Dodatočná rezerva
Opatreniami na príjmovej aj výdavkovej strane rozpočtu verejných financií si vie predstaviť vytvorenie dodatočnej rezervy vo výške dvoch až štyroch miliárd korún. Odmietol však hovoriť o konkrétnych návrhoch skôr, ako ich predloží na posúdenie koaličným stranám.
Jedným z návrhov by mohla byť snaha o zrušenie Environmentálneho fondu. Už na stredajšej tlačovej besede na otázku SME povedal, že zrušenie tohto štátneho fondu by ušetrilo 700 až 800 miliónov korún, ktoré by sa mohli použiť na iné účely. Fond vznikol len tento rok po tom, ako poslanci SMK nedodržali koaličnú dohodu a zdvihli ruku za jeho zriadenie. Tento krok si vyslúžil kritiku najmä v odborných kruhoch, lebo vnáša prvky netransparentnosti do verejných financií.
Ďalším z možných opatrení môže byť zrušenie odvodovej výhody pre rodičov, o ktorom sa minulý týždeň zmienil hlavný analytik ministerstva financií Ľudovít Ódor. Jeden z pracujúcich rodičov si dnes môže znížiť odvody na starobné poistenie o pol percentuálneho bodu za každé dieťa, a to až do počtu ôsmich detí. "To je výhodné najmä pre bohatých, lebo pre nich znamená pol percenta vyššiu sumu ako pre slabšie zarábajúcich," vysvetlil Ódor. Rezort financií chce túto úľavu zrušiť a získať tak viac peňazí v rozpočte Sociálnej poisťovne. Kompenzáciou bude vyšší daňový bonus na deti, ktorý sa nemení s výškou príjmu a je preto relatívne výhodnejší pre chudobnejších.
Daňový bonus
Spolu s týmto opatrením chce Miklošovo ministerstvo zrušiť aj odpočítateľnú položku na daňovníka a nahradiť ju daňovým bonusom. Ľudia, ktorí slabo zarábajú a dnes neplatia žiadnu daň, by tak mali dokonca zápornú daň a štát by im doplácal. Pre tých, ktorí majú dostatočné príjmy na to, aby nejakú daň platili, sa nezmení nič. Podľa prepočtov SME tak môže oproti súčasnému systému dostať bezdetný zamestnanec až o štyristo korún čistého viac, rodič s troma deťmi a minimálnou mzdou by si prilepšil o 542 korún, ľudia s najvyššími platmi by dostali o tri stovky menej.
Koaličné strany si zatiaľ nevytvorili názor na návrh ministerstva financií nahradiť dnešnú odpočítateľnú položku negatívnou daňou. Systém chcú najprv preštudovať, kým k nemu vyjadria stanovisko.
Podpredseda ANO Jirko Malchárek si najprv nechal od redaktora vysvetliť princíp negatívnej dane. Reagoval až po stručnom opise jej princípu. "Touto tézou sa ANO zaoberá už dlhšie. Ak o nej vznikne seriózna debata, sme ochotní ju podporovať," povedal Malchárek.
KDH si podľa jej podpredsedu Pavla Minárika dá pri vyjadrovaní podpory negatívnej dani pozor. "Určite pri tom budeme opatrní. Predpokladám, že ministerstvo ňou chce nahradiť polpercentnú rodičovskú zľavu na odvodoch do dôchodkového poistenia. Ako to dopadne, je teraz otázka, my však chceme podporovať dieťa už od útleho veku," povedal Minárik.
Gyula Bárdos, šéf poslaneckého klubu SMK, priznal, že tému negatívnej dane musí dať strana ešte preštudovať svojim expertom. "Som presvedčený, že názor si vytvoríme na ministerskom klube SMK. Vnímam to tak, že najchudobnejšej časti obyvateľstva treba pomôcť. Otázka je, ako," povedal Bárdos.
Ďalšie možné opatrenia na zvýšenie sumy na prioritné projekty Mikloš zatiaľ tají. Podľa úradníka na jeho ministerstve by však jedným zo zdrojov úspor mohlo byť v poslednom čase diskutované zrušenie Úradu pre štátnu službu.
Autor: Martin JarošJURAJ JAVORSKÝ
