avil do práce?
Žaloba o neplatnosť výpovede bola podaná v novembri 1999, rozhodnutie súdu o neplatnosti výpovede nadobudlo právoplatnosť 30. mája 2005. Zamestnávateľ v rokoch 2000 až 2005 každoročne v kolektívnej zmluve valorizoval mzdu všetkým zamestnancom. Mám za jednotlivé roky nárok na náhradu mzdy priemerného zárobku? Ďalej, zamestnávateľ sa neodvolal proti rozhodnutiu okresného súdu o neplatnosť výpovede, ale ani ma nevyzval, aby som nastúpila do práce. Dokedy môžem čakať na jeho výzvu a čo mám urobiť, ak ma nevyzve nastúpiť do práce? Aké povinnosti, prípadne sankcie postihnú zamestnávateľa, ak nebude akceptovať rozhodnutie súdu?
Čitateľka z Bratislavy
Ako vyplýva z vášho listu, príslušný súd rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa. Ďalej z neho vyplýva, že ste sa žalobou domáhali len vyslovenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru a nepožadovali ste, aby súd zaviazal zamestnávateľa aj na náhradu mzdy. Súd preto o náhrade mzdy ani nerozhodoval. To, že ste sa žalobou náhrady mzdy nedomáhali, nie je však pre vznik vášho nároku na náhradu dôležité, pretože povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi pri neplatnom skončení pracovného pomeru náhradu mzdy vyplýva z paragrafu
79 ods. 1 Zákonníka práce. Základnými predpokladmi vzniku tejto povinnosti zo strany zamestnávateľa sú neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou a oznámenie zamestnávateľovi, uskutočnené vo výpovednej dobe, že trváte na ďalšom zamestnávaní. Pre potreby preukázania oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní je vhodné, keby malo písomnú formu a jeho prijatie bolo potvrdené zamestnávateľom, prípadne by bolo jeho doručenie zamestnávateľovi preukázané iným spôsobom.
***
V prípade, že ste vo výpovednej dobe zamestnávateľovi neoznámili, že trváte na ďalšom zamestnávaní, považuje sa váš pracovný pomer za skončený dohodou, a to uplynutím výpovednej doby (§ 79 ods. 3 písm. a) Zákonníka práce), pokiaľ ste sa so zamestnávateľom písomne nedohodli inak. Na uvedenú fikciu skončenia pracovného pomeru nemá vplyv ani existujúce právoplatné rozhodnutie súdu o neplatnom skončení pracovného pomeru výpoveďou. V takomto prípade by vám preto náhrada mzdy zo strany zamestnávateľa nepatrila a váš pracovný pomer by sa považoval za skončený uplynutím výpovednej doby.
***
Podľa vášho listu však predpokladám, že ste vo výpovednej dobe zamestnávateľovi oznámili, že trváte na ďalšom zamestnávaní. V takomto prípade je zamestnávateľ povinný poskytnúť vám náhradu mzdy odo dňa vášho oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď vám umožní pokračovať v práci.
***
Pri výpočte výšky náhrady mzdy by mal zamestnávateľ zohľadniť nielen váš priemerný mesačný zárobok, ale mal by vychádzať aj z predpokladaného zárobku, ktorý bude zohľadňovať valorizáciu miezd, prípadne odmeny, ak kolektívna zmluva zamestnávateľa k ich poskytnutiu zaväzovala.
***
Vzhľadom na existenciu rozsudku o neplatnom skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný vás vyzvať, aby ste nastúpili do práce, a tým vám umožniť pokračovať v práci. Na oznámenie dňa nástupu do práce môžete zamestnávateľa vyzvať aj vy, ale nie je to vašou povinnosťou. Malo by byť v záujme zamestnávateľa, aby vás na nástup do práce vyzval a umožnil vám v nej pokračovať. Umožnením pokračovať v práci, resp. dňom predchádzajúcim vášmu opätovnému nástupu do práce, bude určený koniec doby, po ktorú vám patrí náhrada mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou.
***
Náhrada mzdy by vám mala byť vyplatená v prvom výplatnom termíne nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, ktorým súd rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Nadobudnutím právoplatnosti rozsudku a splnením povinnosti oznámiť zamestnávateľovi vo výpovednej lehote, že trváte na ďalšom zamestnávaní, boli splnené podmienky pre vznik povinnosti zamestnávateľa poskytnúť vám náhradu mzdy.
***
Ak vám zamestnávateľ náhradu mzdy nevyplatí v lehote jej splatnosti, máte podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce ako zamestnanec právo okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnávateľom.
***
V prípade, že zamestnávateľ náhradu mzdy neuhradí, odporúčal by som vám písomne ho vyzvať na jej zaplatenie. Ak zamestnávateľ náhradu mzdy ani napriek výzve neuhradí, bude treba domáhať sa jej zaplatenia súdnou cestou.
***
Nezaplatenie náhrady mzdy alebo jej časti zo strany zamestnávateľa môže založiť aj trestnoprávnu zodpovednosť, pretože takéto konanie môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu nevyplatenie mzdy a odstupného podľa § 248a Trestného zákona. Bolo by preto vhodné zvážiť aj podanie oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný vyššie uvedený trestný čin, t. j. trestného oznámenia na príslušnom orgáne činnom v trestnom konaní.
