Taká stavba v Paríži?! Hrôza, katastrofa! Taká budova v Tatrách? To svet nevidel!

Bude to čosi, čo ešte nebolo a Paríž opäť ukáže svetu novú tvár. Bude to liečebný dom, aký Tatry ešte nemali, ba nielen Tatry!

Slovom jedni zásadne proti, iní dôrazne za. A predsa ich čosi spájalo: k obom stavbám prúdili davy zvedavcov. Jedni naozaj iba zo zvedavosti, mnohí z odborného záujmu. A v Tatrách nielen k nej, ale ako vidno na fotografii, návštevníci promenovali aj po lešení. Naozaj to nie sú iba robotníci (mimochodom, tí napriek príkazu staviteľa liezli po konštrukcii aj vo výške šiesteho poschodia bez ochrany a zábezpeky), ale aj návštevníci, medzi ktorými je aj jedna dáma. Zhodou okolností moja teta, a tak to mám všetko naozaj z prvej ruky.

Teda to, že v roku 1934 vytvoril známy slovenský architekt Milan Harminc na objednávku podnikavého Petra Hubku z Liptovského Mikuláša projekt nového liečebného domu Palace v Novom Smokovci.

Stavba mala byť zo železobetónu, no Banská a hutná spoločnosť v Ostrave a Vítkovické železiarne prišli s ponukou postaviť budovu novým spôsobom - základom bude oceľový skelet, výplňou tehly a betón. Vychádzalo to síce drahšie ako pôvodný projekt, ale o štyri mesiace rýchlejšie. A keďže išlo o prvú stavbu tohto druhu na Slovensku, Banská a hutná spoločnosť z reklamných dôvodov cenu znížila a 8. februára 1934 sa začali kopať základy. Problém s nečakane mäkkou pôdou vyriešili stavitelia zosilnenými základmi. Oceľovú kostru stavby, ktorá prišla z Ostravy, postavili za tri týždne. Bola vysoká dvadsať metrov! Stavbyvedúcim bol staviteľ Šašinka z Popradu. Po deviatich mesiacoch sa už do budovy sťahovali prví pacienti.

Podľa Zory Ondrejčekovej spísala Kveta Dašková, Bratislava

Mnohí z vás si uchovávajú podobné spomienky na už nežijúcich blízkych, dokumenty o minulosti. V rodinách sa zavše s pietou, zavše rozpačito prekladajú z miesta na miesto fotografie a rôzne písomnosti z čias prastarých mám, otcov, strýkov, tiet, známych. A o tie ide: Zachráňme spoločne, čo sa ešte dá.

Čo konkrétne máme na mysli?

Posielajte nám fotografie obyčajných i nekaždodenných verejných udalostí, fotografie zo súkromného života, slávnostné i z práce. Zábery dedín, miest, dopravných prostriedkov, prírodných pamiatok. Pohľadnice i listy z čias mierových i z prvej a druhej svetovej vojny, z vojenčiny aj zo zámoria, od tých, čo tam odišli. Písomnosti, ako sú úradné oznámenia, osobné doklady, súdne rozhodnutia, zaujímavá súkromná i obchodná korešpondencia, denníky, pamätníky - slovom všetko, čo vydá svedectvo o dobe.

Časové ohraničenie: dozadu, do hlbín histórie nijaké, smerom k dnešku zhruba do polovice 20. storočia.

Tu treba vysloviť dôležitú prosbu: Bez určenia KTO je na fotografii, alebo ČO fotografia zobrazuje, z AKÉHO obdobia pochádza, k ČOMU sa viaže, prípadne bez ďalších informácií nie je fotografia či písomnosť dokumentom, nemá výpovednú hodnotu, a teda ju nemožno použiť.

Každý dokument treba očíslovať (tak, aby sa nepoškodil), a v osobitnom sprievodnom zozname uviesť k číslu popis, vysvetlivku, prípadne meno a adresu autora, ak je známy. A všetko označiť menom odosielateľa.

Ako to chceme použiť?

Najzaujímavejšie a najoriginálnejšie materiály uverejníme na stránkach SME a potom z nich spojovacím textom historik Dušan Kováč spolu s Vydavateľstvom Q 111 vytvoria originálnu publikáciu.

Dvadsiati vyžrebovaní účastníci tohto zberateľsko-záchranárskeho podujatia dostanú úspešnú knihu Dušana Kováča 20. storočie, storočie svetla - storočie temna (Slovensko v 20. storočí) a knihu Milana Lasicu: Piesne a iné texty.

Kam posielať materiály?

Vydavateľstvo Q 111, J. C. Hronského 4, 831 02 Bratislava