Úľavu zákon pozná od 1. apríla tohto roka. Do zákona o službách zamestnanosti sa dostala prostredníctvom zákona o nelegálnej práci.
Úrad práce v Čadci odvtedy mal 404 práceneschopných klientov, z nich 131 bolo dlhodobo nezamestnaných, teda tých, ktorí sa musia hlásiť každý týždeň. Najviac z nich predstavujú občania so zdravotným postihnutím, pričom jedna péenka trvá priemerne tri mesiace, hovorí Martina Liptáková z úradu.
V okrese Stará Ľubovňa mesačne maróduje 402 evidovaných nezamestnaných, čo je takmer 14 percent z priemerného mesačného počtu uchádzačov o zamestnanie. V priemere péenka trvá 13 dní v mesiaci, tvrdí Slavomíra Gribová z tamojšieho úradu práce.
Z evidovaných úradom v Košiciach v priemere mesačne maróduje približne 2,5 percenta, čo je podľa riaditeľky úradu Judity Kántorovej pravdepodobne menej "než pri zamestnanej časti obyvateľstva".
Ak poberateľ dávky v hmotnej núdzi do mesiaca nevyzdravie, pokračovanie práceneschopnosti podľa riaditeľa úradu v Leviciach Ladislava Kollára musí doložiť. Nedodržiavanie liečebného režimu sa považuje za nespoluprácu s úradom, začo previnilca z evidencie nezamestnaných vyradia.
Štatistika Sociálnej poisťovne naznačuje súvislosť medzi nezamestnanosťou a chorobnosťou. Napríklad za jún najnižšiu mieru práceneschopnosti vykázali bratislavské okresy, naopak najvyššiu Stará Ľubovňa, Gelnica a Medzilaborce. To sú v podstate okresy s nadpriemernou mierou nezamestnanosti.
"Predpokladáme, že výskyt PN priamo súvisí so životným štýlom, životnou úrovňou, vekom, pracovným zaťažením a ďalšími podmienkami," povedala Kántorová. (joč)
