Ide o aktivitu nezávislú od Kjótskeho protokolu, ktorý zúčastnené krajiny zaväzuje k znižovaniu skleníkových plynov.

USA aj Austrália sú medzi najväčšími odporcami Kjótskeho protokolu, ktorý zvyšný svet považuje za hlavný plán boja proti emisiám. Ostatné ázijské štáty ho síce ratifikovali, ale obmedzenia vyplývajúce z neho sa zatiaľ nevzťahujú na rozvojové štáty.

Dohoda šiestich krajín nezaväzuje ku konkrétnemu obmedzovaniu emisií, ako je to v Kjótskom protokole, ale chce sa orientovať na využívanie najmodernejších technológií. Je to presne v duchu amerických výhrad proti dohode z Kjóta. Podľa administratívy Georgea Busha je protokol zlou cestou k očisťovaniu atmosféry a spôsobí iba utlmenie ekonomickej aktivity a rast nezamestnanosti.

Zrušenie amerického podpisu pod protokolom bolo jedným z prvých krokov amerického prezidenta Georgea Busha po nástupe do úradu v roku 2001. USA sú teraz spolu s Austráliou jedinými rozvinutými krajinami mimo Kjótskeho protokolu. Biely dom kritizuje napríklad to, že Kjótsky protokol nezaväzuje obmedzovať emisie Čínu a Indiu - dve krajiny s momentálne najrýchlejšie rastúcou ekonomikou, ktorých vplyv na životné prostredie prudko stúpa.

Kjótsky protokol má svojich kritikov aj medzi ekonómami. Popredný britský ekonóm John Kay v denníku Financial Times nazval Kjótsky protokol neúčinným. "Ak by sa mala teplota na planéte vplyvom skleníkového efektu zvýšiť o 5 stupňov, Kjóto by to znížilo len na 4,5 stupňa. Ak by sa teplota mala zvýšiť o 0,5 stupňa, príspevok Kjóta by bol len 0,05 stupňa, čo je takmer nepatrné. Náklady na to vynaložené sú však oveľa vyššie ako výhody," napísal v utorkovom komentári John Kay.

Alternatívny prístup, ktorý obsahuje nová dohoda, spočíva vo vynakladaní peňazí na vývoj nových technológií. Tie majú nahradiť súčasné energetické zdroje a udrieť tak na samotnú podstatu znečisťovania. "Kuriózne je, že na konci storočia, ktoré v doterajšej histórii prinieslo najrýchlejší technologický rozvoj, sa používajú v zásade také isté pohonné hmoty ako na jeho začiatku," napísal John Kay vo Financial Times.

Spojené štáty sú najväčším znečisťovateľom ovzdušia a vypúšťajú štvrtinu skleníkových plynov vo svete. Americké emisie rastú o 1,5 percenta za rok. Odhaduje sa, že objem splodín z rozvojových krajín bude rásť ešte rýchlejšie. (tc, čtk, reuters)

Dohoda o obmedzení emisiíUSA, Austrália a štyri ázijské štáty vrátane Číny sa dohodli na spoločnom boji proti emisiám. Dohoda má byť protiváhou Kjótskemu protokolu, ku ktorému USA a Austrália ako jediné z vyspelých štátov odmietli pristúpiť. Zníženie skleníkových emisií chcú dosiahnuť použitím nových technológií. USA a Čína sú najväčšími znečisťovateľmi na svete.