Realita je, samozrejme, trochu komplikovanejšia. Európska únia je v súčasnosti veľmi láskavá voči malým a najmenším štátom. Moc v EÚ má v rukách Európska komisia, z ktorej 20 členov sú po dvaja členovia za Britániu, Francúzsko, Nemecko, Španielsko, Taliansko a jeden člen za každý z ostatných členských štátov. Nemecký komisár reprezentuje 40 miliónov obyvateľov, luxemburský 0,38 milióna. Ak by mala byť rovnováha, Nemci by museli mať 195 komisárov. Dvadsať komisárov sedí v súčasnosti na rozpočte vo výške 80 miliárd eur. Všetky návrhy na zníženie počtu komisárov narazili na tvrdý odpor malých štátov, ktoré sa obávajú, že stratia priameho zástupcu v komisii.
Aby sa zabránilo jej ďalšiemu nafukovaniu, každá z piatich veľkých krajín stratí od roku 2005 jedného komisára, ktorých miesta budú k dispozícii novým členom. Ďalším krokom by mal byť princíp rotácie, podľa ktorého všetci členovia postupne dočasne prídu o svojho komisára. Malé štáty však majú podozrenie, že Berlín, Paríž a Londýn sú ochotní urobiť tieto kompromisy, len aby oslabili komisiu a posilnili Radu ministrov, v ktorej dominujú. Bude sa to riešiť, keď počet členských krajín dosiahne 27.
Najvyšším orgánom členských štátov EÚ je Rada ministrov, v ktorej každý členský štát zastupuje jeden minister. Štyri najväčšie štáty - Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko a Taliansko - majú po 10 hlasov, menšie štáty menej až po Luxembursko s dvoma hlasmi.
Na summite EÚ v Nice v decembri 2000 sa dohodol komplikovaný systém na stanovenie váhy hlasov jednotlivých krajín v Rade ministrov. Na dosiahnutie rezolúcie, vyžadujúcej kvalifikovanú väčšinu hlasov, bude nevyhnutné získať 73 percent hlasov v Rade ministrov rovnako ako podporu krajín, reprezentujúcich 62 percent populácie EÚ. Toto umožní väčším krajinám blokovať rezolúcie, ktoré nebudú považovať za akceptovateľné.
Predsedníctvo je rotujúce a zastáva ho šesť mesiacov striedavo každý členský štát (Luxembursko rovnako ako Nemecko). Ak sa rozšíri únia, gigant Nemecko, ktorý platí okolo 30 percent celého rozpočtu EÚ, bude predsedať EÚ raz za 14 rokov.
Nemecko týmto stavom nadšené nie je a nemecká komisia expertov „pre ďalší inštitucionálny vývoj Európskej únie“ už vypracovala niektoré nevyhnutné kroky reformy. Európsky prezident by sa mal voliť priamou voľbou obyvateľov (22 % Nemcov!). Prezident by si vyberal členov Európskej komisie sám, čo by mohlo znamenať päť „kompetentných“ ministrov z Nemecka a žiadneho z Grécka. Rozhodnutia v Rade ministrov by sa neprijímali konsenzom, ale jednoduchou väčšinou.
Ostatní veľkí chcú bezpečnostnú radu alebo spoločné predsedníctvo, alebo rôzne formy striedania sa viacerých štátov v predsedníctve, kombinované predsedníctvo veľkých a malých. Ďalšou možnosťou je stále miesto v predsedníctve pre veľkých a striedanie sa malých. Malí sa tomu zúrivo bránia.
Ešte stále je to rajská záhrada pre trpaslíkov. Za bránou tohto raja stojí a nedočkavo čaká na rok 2004 desať ďalších. Súčasný systém je výsledkom politickej šikovnosti bývalého belgického premiéra, ktorý pri zrode predchodcu EÚ využil fakt, že zo šiestich zakladajúcich členov boli tri malé krajiny Beneluxu.
Donedávna najchudobnejšie Grécko a Portugalsko kričali proti prijatiu nových členov, lebo sa báli, že dostanú menej. Dnes zisťujú, že novoprichádzajúci členovia by mohli byť ich potenciálnymi spojencami v boji malých proti veľkých. Na jednej strane je to tak, ale zároveň svojím príchodom paradoxne narúšajú podmienky výhodné pre trpaslíkov.
Konflikt malých a veľkých zatieňuje aj evegreenové nemecko-francúzske konflikty. Nemecko má obrovský záujem na východnej expanzii EÚ. Nemecký obchod s kandidátskymi krajinami už prevýšil jeho obchodný obrat s USA a Kanadou. Francúzi sa boja, že všetci noví trpaslíci sa budú priateliť s Nemcami, a preto sú ochotní z času na čas hlasovať s malými.
Napätie sa stupňuje. Veľkí sa boja, že budú permanentne prehlasovaní malými a príchod nových trpaslíkov paralyzuje celú EÚ. Malí sa obávajú elitného klubu 4-5 veľkých, ktorý by trpaslíkov odsunul do úlohy, ktorá im patrí podľa ich počtu obyvateľstva.
Môže sa stať, že mini-Malta bude užitočnejším priateľom Slovenska v únii ako veľké Nemecko.
Autor: ALBERT OTRUBA(Autor je doktorandom na >Freie Universität Berlin)
