V Česku aj vo voľbách do samosprávy platí pomerný systém a strany tak nie sú tlačené do predvolebných koalícií za každú cenu. Napriek tomu v Prahe dnes vládnu v koalícii pravicová ODS a socialistická ČSSD a na republikovej úrovni majú sociálni demokrati v koalície časť pravice.
Maďarsko je, naopak, politicky rozpoltenou krajinou, kde dve silné strany medzi sebou takmer ani nekomunikujú. Celoštátny model kopíruje aj župná politika. Napríklad Debrecín je silne konzervatívny, Pécs je zas baštou socialistov. Koalícia socialistov a pravicového Fideszu nefunguje nikde.
Zvláštnosťou je budapeštianska samospráva, kde majú dlhodobo najsilnejšie zastúpenie ľavicové a liberálne strany. Zväz slobodných demokratov má v hlavnom meste tretinu mandátov, kým v parlamente ledva 5 percent. Volebný systém do župných a miestnych samospráv je väčšinový.
V Poľsku sa ľavica s pravicou, naopak, spája často. Spoločnou črtou krajských parlamentov je veľké politické rozptýlenie ich členov a časté zmeny vládnucich koalícií. Na poľské pomery najexotickejšou koalíciou bolo v rokoch 1998 - 2002 zoskupenie Zväzu demokratickej ľavice a pravicovej Občianskej platformy vo Varšave.
Na celoštátnej úrovni vládne ľavica - postkomunistický Zväz demokratickej ľavice a Únia práce. Vládu podporujú aj dve menšie strany - Poľská sociálna demokracia a Únia ľavice.
V samotnej Varšave je síce najsilnejšou stranou pravicové Právo a spravodlivosť, ale väčšinu v mestskom parlamente nemá a opiera sa o časť ľavicových poslancov. Mazovecký kraj, pod ktorý patrí aj Varšava, je zas v rukách koalície troch pravicových strán a ľudovej strany.
( iš, tg, lsz)
