ím v Bagdade.

Partneri si už dávno tak ostro a jasne nepovedali, ako si predstavujú budúcnosť Iraku a svojich vzťahov. Američania chcú udržať svoj časový plán, a preto tlačia na dohodu o ústave, ktorá je stále v nedohľadne. Stále častejšie sa špekuluje, že 1. augusta oznámi výbor na prípravu ústavy, že potrebuje viac času. To by znamenalo polročný odklad všetkých krokov (referendum o ústave, voľby) smerujúcich k úplnej nezávislosti krajiny.

Rokovania o ústave komplikuje bojkot sunnitov, ten však včera mali prelomiť a malo sa opäť začať diskutovať.

Iracká reprezentácia by zase chcela vedieť, kedy Američania odídu. Prezident George Bush to zatiaľ odmieta povedať. Tvrdí, že keď príde správny čas a Iračania si svoju bezpečnosť budú vedieť zaručiť sami, nezostanú Američania ani o deň dlhšie.

Americký veliteľ v Iraku generál George Casey povedal, že to môže byť začiatkom jari alebo leta budúceho roka. Už dnes sa uvažuje o tom, že pred voľbami naplánovanými na december by Američania odovzdali kontrolu nad desiatimi mestami aj časťou Bagdadu.

Iracký premiér Džaafárí včera síce dôrazne povedal, že Američania by sa mali začať zamýšľať nad svojím odchodom, ale dátum nechcel povedať ani on. Stanovil dve podmienky: zlepšenie a zrýchlenie výcviku irackých bezpečnostných síl a vytvorenie koordinačného výboru pre sťahovanie medzi Iračanmi a Američanmi. Hlavne výcvik podľa viacerých zdrojov viazne a opäť sa diskutuje o tom, či bolo rozumné rozpustiť Saddámovu armádu.

Rumsfeld včera do Iraku prišiel ešte s jednou misou: Iračanom nezvyčajne tvrdo oznámil, aby boli ostražitejší k svojim susedom - hlavne Iránu a Sýrii. Sýria podľa Washingtonu necháva do Iraku prechádzať teroristov, Irán sa zase snaží o politický vplyv. Američanov podľa všetkého znepokojuje, že Irak sa snaží o lepšie vzťahy s režimami, ktoré považujú za nebezpečné.

JANA MIKUŠOVÁ